spravy.sk spravy.sk

Bála sa ich NHL, báli sa ich Sovieti. Broad Street Bullies desili všetkých
zdroj:

Bála sa ich NHL, báli sa ich Sovieti. Broad Street Bullies desili všetkých

Ktorý tím je v histórii NHL považovaný za najstrašidelnejší a súperi sa ho doslova desili? Znalcom určite netreba napovedať, že išlo o Philadelphiu Flyers zo sedemdesiatych rokov.

Práve dnes, 27. mája, si táto partia pripomína úspešnú obhajobu triumfu v Stanleyho pohári z roku 1975. Flyers vtedy zdolali v šiestom finále Buffalo Sabres na jeho ľade 2:0 a v hale Memorial Auditorium vypukli oslavy Letcov.

Legendárne mužstvo s prezývkou “Broad Street Bullies (podľa ulice, na ktorej vtedy Flyers hrávali) preslávil agresívny štýl a skupina nezabudnuteľných hráčov. Líder Bobby Clarke, tichý, ale brilantný tréner Fred “Hmla” Shero a tvrďasi Dave “Kladivo” Schultz, Andre “Sob” Dupont a Bob “Durič” Kelly.

Aké je pozadie úspechu bojovníkov, ktorí vybojovali pre Philadelphiu v rokoch 1974 a 1975 dva Stanleyho poháre? Magazín The Hockey News sa rozhodol vyspovedať viaceré kľúčové postavy vtedajšieho tímu, ktorý zrážal súperov na kolená psychicky i fyzicky.


Dosť bolo kopancov do zadku

Flyers vstúpili na scénu NHL počas rozširovania ligy v roku 1967. Klub vlastnený miestnym podnikateľom Edom Sniderom sa dostal počas svojich prvých dvoch sezón do play-off, v oboch prípadoch ale stroskotal na väčšom a silnejšom protivníkovi zo St. Louis. A to viedlo Snidera k vykonaniu zmien, ktoré urobili z Letcov postrach súťaže…

ED SNIDER, majiteľ: Mali sme skupinu malých franko-kanadských hráčov ako boli Andre Lacroix či Jean-Guy Gendron. V siedmom zápase nášho prvého play-off nás ale doslova zterorizovali bratia Plagerovci a Noel Picard. Bola to jedna z najhoršie prehratých bitiek, akú som kedy videl. Niektorí naši chlapci schádzali z ľadu zakrvavení a dobití. O rok nás potom bili opäť. A tak som povedal nášmu generálnemu manažérovi Keithovi Allenovi: “Počuj, sme v tejto lige noví, nemáme dostatok skvelých korčuliarov a nemôžeme sa súperom rovnať z pohľadu technického talentu. Môžeme sa ale stať najväčšími k*rvami na svete! Nechcem vidieť, že môj tím ešte raz zbijú. A nechcem len jedného prekliateho policajta. Chcem mať takých piatich či šiestich. A tak sa začali rodiť Broad Street Bullies. To bol náš modus operandi. Už sme nechceli byť bití. Nepovedal by som pritom, že som bol nejakým milovníkom bitiek v hokeji či prehnanej tvrdosti. Jednoducho som sa už ale nechcel pozerať, ako nás súperi kopú do zadkov.

Tvrdá prestavba

Allen strávil nasledujúcich pár rokov draftovaním hráčov, ktorí vedia hrať hokej, zároveň sa ale dokážu zastať aj svojich spoluhráčov. A tak prišli Schultz, Kelly, Don Saleski. Keď si Flyers vyberali Schultza v roku 1969 z 52. miesta, nemohli ešte tušiť, že získali hráča, ktorý sa stane najobávanejším bitkárom ligy.

DAVE SCHULTZ, ľavé krídlo: Základom celej prestavby bolo presýtenie zo zastrašovania. Organizácia sa rozhodla získať pár tvrdých chlapov a brániť vlastných hráčov. Ja som bol ale neotesané drevo. Bob Kelly bol tvrdý chlap už ako junior. Ja nie. Biť som sa začal až potom, čo ma draftovali Flyers a poslali do Eastern Hockey League. A nebolo to tak, že by sa mi bitky zapáčili. Bol som hanblivý a umiernený chlapec. Keď ale do niekoho z mojich spoluhráčov niekto vletel, zastal som sa ho. A veľmi rýchlo som sa presvedčil o tom, že to zvládam celkom fajn. Nebola to zábava či nejaká ľahká vec, ľudia to ale milovali a ja som mal z toho dobrý pocit. Taký hokej sa vtedy jednoducho hral.


Všetci milovali Shera

Ďalším kľúčovým krokom bol zisk bývalého obrancu Rangers a dlhoročného trénera z nižšej súťaže Freda Shera. Snider s Allenom ho postavili na striedačku Flyers a v tom čase 46-ročný kormidelník začal vyžadovať od svojich zverencov presne to, čo chýbalo jeho samotnej osobnosti – agresivitu.

BERNIE PARENT, brankár: Všetci ho milovali. Freddy nikdy nezhodil hráča pred tímom. Ak s ním potreboval niečo predebatovať, robil to za dverami svojej kancelárie. Všetci sme ho za to veľmi rešpektovali. Bol veľmi disciplinovaný človek.

SNIDER: Ak ste sa pozreli na jeho bilanciu z nižšej súťaže, tak vždy víťazil. Chcel som ho preto spoznať. Stretli sme sa a odprezentoval mi svoju filozofiu. Pamätám si, že keď sme raz prehrali zápas a chýbalo nám v ňom šesť kľúčových hráčov, on to na pozápasovej tlačovke ani len nespomenul. Opýtal som sa ho – prečo? A on mi povedal “nechcem dať tímu výhovorku pre prehry.”

BILL CLEMENT, center: Freddy bol samotár. Miloval ale svojich zverencov a mal skvelý zmysel pre humor. A z hľadiska prístupu k zápasom bol neuveriteľne inovatívny. Môj prvý dojem z neho bol, “wau, tento chlap je mimoriadne tichý a hanblivý.”

JOE WATSON, obranca: Vždy keď sa objavil problém s manažmentom, Freddy sa postavil na stranu hráčov. A my sme ho za to milovali. Väčšina trénerov totiž drží stranu vedeniu.

BOB KELLY, ľavé krídlo: Freddy bol perfektným mužom pre naše vedenie. Nikto nechce robotov, chcete ľudí s charakterom a osobnosťou Freddy bol fajn. Keď raz nebol spokojný s niečim čo urobil Rick MacLeish, tak doniesol vedierko s vodou a povedal mu – “MacLeish, strč ruku do tohto vedra.” A keď ju potom vytiahol, tak mu povedal “ak to nestihneš napraviť, kým ti tá ruka vyschne, tak ťa v priebehu rovnakého momentu nahradím iným.” Všetci sme ale Freddymu dôverovali. Pristupoval k nám ako ku hráčom i ľuďom. Ja osobne som ho neskutočne rešpektoval.


Bobby Clarke - neoceniteľný líder

Najchytrejšia hlava klubu sa ale podľa Snidera nachádzala v manažérskej kancelárii. “Allen bol najlepším generálnym manažérom, aký tento klub kedy mal,” zložil kompliment svojej pravej ruke majiteľ Letcov.

Najgeniálnejším ťahom Allena bol zisk robustného centra z Flin Flon. Volal sa Bobby Clarke a išlo o dokonalú symbiózu tvrdosti a techniky. V hokejovom svete neexistuje desivejšia kombinácia, ako keď je superhviezda tímu ochotná ísť za víťazstvom i za cenu prerazenia múru.

SNIDER: Bobby Clarke bol skvelý hráč a najlepší kapitán, akého kedy Philadelphia mala. Bol neuveriteľný. Nikdy som ho nevidel odohrať zlý zápas. Nie zakaždým bol fantastický, ale on určoval tón celého tímu.

GARY DORNHOEFER, pravé krídlo: Bobby toho v podstate veľa nenahovoril. Keď ale otvoril ústa, všetci ho počúvali.

CLEMENT: Jeho význam pre tím a úroveň vodcovstva sa ani nedajú popísať. Bobby vedel potlačiť ľudí a aj v mojom prípade tak urobil niekoľkokrát. Vyťažil z vás maximum aj vtedy, keď na to už nebol nejaký veľký priestor. Vždy vás primäl k tomu, aby ste dali tímu ešte viac. A to všetko robil prakticky potichu. Sedel som medzi ním a jedným zo spoluhráčov počas finálovej série Stanleyho pohára proti Bostonu. Videl som, že chalan je veľmi nahnevaný na svoj výkon. On si k nemu prisadol a pokojným hlasom mu povedal “Som pekelne presvedčený o tom, že si si to ušetril pre štvrtkový zápas, ty parchant.” Potom vstal a odišiel. A v ďalšom zápase podal ten chlapec neuveriteľný výkon.

Vodcovskú osobnosť Clarka doslova rozvinula slávna séria medzi Kanadou a Sovietským zväzom z roku 1972. Po návrate z nej bol pre svoje mužstvo ešte významnejší, než dovtedy…

KELLY: ‘Clarkie’ odchádzal ako piaty center reprezentácie a vrátil sa ako líder prvého útoku. Myslím si, že vôbec prvýkrát v kariére sa ocitol v mužstve s osobnosťami ako Bobby Orr, Phil Esposito, Wayne Cashman, Brad Park a všetkými tými lídrami. Vrátil sa ako úplne iná osoba. Veľa vecí sa v ňom zmenilo a po návrate dostal okamžite kapitánske céčko.

JIMMY WATSON, obranca: Inšpiroval spoluhráčov. Mňa teda určite. Keď som vykorčuľoval na tréning, tak som v prvom rade sledoval Clarkieho. A keď sme potom prišli na štadión v deň zápasu, tak Bobby tam bol vždy pripravený ako prvý. To bolo veľmi inšpiratívne. Bol to náš najlepší hráč a dbal na to, aby bol totálne sústredený. Ak ste urobili dobrú vec, tak vás vždy pochválil. A keď ste niečo pokašľali, tak len prikročil a povedal “netráp sa tým”. To som miloval. Dokázal vám sňať z pliec tony tlaku. Zároveň ale hráča donútil, aby pridal ešte viac.

BOB CLARKE, center: Jeden hráč nedokáže viesť tím. A keď sa opýtate na definíciu vodcu desiatich ľudí, tak dostanete desať rozličných odpovedí. Ja tvrdím, že sme mali výbornú partiu hráčov. Špičkoví hokejisti musia byť najväčší pracanti. A musia dodržiavať pravidlá tímu. Chodiť na tréningy ako prví. Všetky tieto veci. Potom ich nasledujú ďalší. Neviem nájsť správne slovo, pretože ich nechcem označiť za menej talentovaných. Sú to jednoducho spoluhráči, ktorí nie sú v pravom zmysle slova lídrami, ale nasledovníkmi. Jeden človek by ale nedokázal nič a ja musím zložiť pred svojimi bývalými parťákmi klobúk. Všetko sme dosahovali spoločne.

Spoluhráči si na Clarkovi vždy cenili jeho ľudský prístup a ochotu konverzovať na úrovni rovného s rovným.

CLEMENT: Poviem vám jednu vec, ktorá ma vždy vytáčala. Neznášal som, keď iní hráči hovorili “nemám rád Clarkieho, pretože nebojuje vlastné bitky. Odštartuje ich a potom tam naskáču všetci hráči Flyers”. Tu ale musíte vedieť jednu podstatnú vec – Clarke nikdy nikoho z nás nežiadal, aby sme sa bili za neho. Ak by k nemu nikto nepriskočil, tak on by sa tam pobil do smrti. Nikoho o nič nežiadal. Každý z nás k nemu ale pociťoval obrovskú lojalitu a rešpekt. Bolo našou osobnou prioritou zastať si ho. Poviem to rovno – bez Bobbyho Clarka by sme nikdy nevyhrali dva Stanleyho poháre.

Podľa samotného Clarka bol ale najcennejším klenotom tímu Bernie Parent, muž, ktorý predviedol dve najdominantnejšie brankárske sezóny v histórii NHL.

CLARKE: Naše mužstvo bolo schopné vyhrať pohár aj vtedy, ak by sa zranil hocikto z nás. S výnimkou Bernieho. Ak by sme ho stratili, tak sa šampiónmi nikdy nestaneme. Bol pre nás nesmierne dôležitý, bol to náš kľúčový prvok.

BILL BARBER, ľavé krídlo: Bernieho štýl perfektne ladil s našim herným štýlom. Našou úlohou bolo držať súperov na dištanc. Umožňovali sme mu správne uhly a nekonali sa žiadne dorážky. Všetko sme to tam čistili. Priestor našej bránky bol bojovou zónou. Hrali sme systém 1-2-2 či 1-4. A boli sme hrdí na nízky počet striel na našu bránku.

CLEMENT: Bernie bol minimálne počas piatich rokov najlepším brankárom sveta.


Prvý pohár Flyers prišiel dosť nečakane. V sérii proti Bostonu Bruins s Orrom, Espositom a Sandersonom boli Letci outsidermi. Na vrchol ich dostala pracovná morálka v kombinácii s chytrými ťahmi Shera. Philadelphia triumfovala už po siedmich sezónach od príchodu do NHL a to predstavuje do dnes rekordne rýchlu cestu k statusu klubu šampiónov.

JIMMY WATSON: Jedno z našich bojových hesiel v šatni znelo “Nikto nás nesmie predstihnúť v tvrdosti práce.” To sa mi páčilo.
JOE WATSON: Spomínam si, že keď sme pricestovali do Bostonu, tak som si kúpil noviny Boston Herald a tam bol citát “do finálovej série vstupujeme s tým, že potrebujeme poraziť silnejší tím”. Keď som to uvidel, tak som sa trénera Shera opýtal, prečo to naformuloval takto. Prečo nás vopred podceňuje? A on mi na to odvetil “Joe, neporazili sme ich sedem rokov. Musíme skúsiť reverznú psychológiu. Nechajme ich v tom, že sú lepší ako my. Možno nie sú takí silní, ako si o sebe myslia.”

KELLY: Fred nám adresoval v rámci predzápasovej taktiky jasnú požiadavku, “Nechajme puk Bobbymu Orrovi”. Zdesene sme vykríkli, prečo by sme mu mali preboha nechávať puk? To je to posledné, čo chceme!” On ale pokojne odvetil: “Nech je čo najviac zapojený do akcie. A vy mu budete dýchať na chrbát, zrážať ho, vytvárať tlak. Ukorčuľujte a unavte ho. A v priebehu série bude mať ťažšie a ťažšie nohy. Ukázalo sa, že Freddy mal pravdu.

Espositovi nepomohli ani ruže

Flyers mali na svojej strane navyše nositeľku šťastia – speváčku Kate Smithovú. V Philadelphii sa tradovalo, že pokiaľ spievala pieseň God Bless America ona (osobne či prostredníctvom videa na kocke), tak Letci jednoducho v hale Spectrum nemohli prehrať. Pred šiestym finálovým zápasom série v roku 1974 mala Smithová bilanciu 36-3-1. Phil Esposito preto vyskúšal zlomiť jej čaro a kúpil jej kyticu ruží. Nepomohlo…

BARBER: Hráči jej prítomnosť veľmi vítali. Bol to unikát. Namiesto štátnej hymny spievala God Bless America. Bolo to niečo iné, niečo čo identifikovalo náš tím. A načasovanie jej prítomnosti nemohlo byť lepšie.

DORNHOEFER: Táto tradícia trvala roky. Všetci sa pýtali: “Bude dnes spievať Kate?” Mala pozoruhodnú bilanciu a keď nám zaspievala, tak sme neprehrávali.

Flyers nemal nikto rád...

Po zisku prvého Stanleyho pohára sa stali Letci cieľom číslo 1. Súperi ale nenávideli Broad Street Bullies aj kvôli ich agresívnemu hernému štýlu. Flyers nemal nikto rád…

JIMMY WATSON: Mali sme rivalitu všade. Obidva tímy z New Yorku, Boston, Toronto, Montreal, St. Louis, Pittsburgh a zoznam by bol ešte veľmi dlhý. Flyers ste mohli len milovať, alebo nenávidieť. Nič medzitým nebolo.
CLEMENT: Bola to tvrdá hra. Keď sme to ale pochopili, bola to v podstate naša výhoda. Niektorí súperi k nám chodili doslova so strachom. Dokážete vycítiť, ak sa vás boja. Nenechali sme sa zahanbiť.
SCHULTZ: Od nikoho sme si nenechali nič páčiť.

 



Vďaka zúrivým pästiam Schultza, Kellyho a Duponta, stali sa Flyers najväčším postrachom NHL.


DORNHOEFER: Schultzy bol v podstate milý chlapík. Ak by ste ho stretli v civile, tak nepoviete, že je to ten terorista z ľadu. Jemu bolo jedno, s kým sa pobije. Sem-tam i prehral. Keď ale vycítil, že tam treba vybehnúť, tak tam aj vybehol. Výnimočný hráč.

SNIDER: Schultz bol hrdinom mesta.
SCHULTZ: Nebol som silný fyzicky, ale psychicky. Nikdy som sa nikoho neopýtal “Chceš sa pobiť?” Ja som to nechcel. Prečo by som to chcel? Keď ale niekto skočil do mojich spoluhráčov, tak som povedal “Idem na to!” Vždy som zareagoval. Ja som ale v podstate vždy iba reagoval. Všetko to bolo o ochrane spoluhráčov.

JOE WATSON: Bob Kelly bol neskutočne rýchly. Kým ste mu uštedrili jednu ranu, on vám ich nasádzal tridsať. Volal som ho “Machine Gun Kelly”, pretože jeho päste pálili ako guľomet.
KELLY: Ak zasiahnete niekoho tvár hokejkou, tak musíte niesť zodpovednosť za svoju akciu. A my sme reagovali. Musím ale povedať, že tento tím nezmenili bitky. Tento tím zmenil jeho talent.

JOE WATSON: A ešte sme tu mali Moose Duponta. Ten bol hotový strašiak súperov. Jeho angličtina ale nebola veľmi dobrá a miestami sme mu len ťažko rozumeli čo vlastne hovorí (smiech).
KELLY: Hral som proti Dupontovi v juniorke a moja mama ho už vtedy prezývala nákladný vagón. Vážil asi 130 kíl. A nemyslel na nič iné, len na to, ako vás zatĺcť do ľadu.

CLARKE: Boli sme hrdí na svoju hru. Nielen preto, že sme víťazili. Páčilo sa nám ako hráme a bitky boli súčasťou charakteru mužstva. V lige bolo mnoho tímov, ktoré mali tvrdých hráčov ako my. Naša reputácia ale predčila všetky ostatné.


Reputácia Flyers sa ale vôbec nepáčila médiám a fanúšikom v ostatných mestách. To viedlo k množstvu divokých a nezabudnuteľných scén na i mimo ľadu.


SNIDER: Všetci nás nenávideli a nám sa to páčilo.
WATSON: Spomínam si na jeden zápas v St. Louis. Náš tréner Jimmy McKenzie povedal niečo Stevovi Durbanovi. Ten chytil svoju hokejku a vrazil mu ju priamo do úst. Vybil mu štyri zuby. Okamžite tam naskočil Bob Kelly, ťahal Durbana cez celé klzisko a potom ho doslova šmaril na trestnú lavicu. Začalo sa to na našej striedačke a on ho tam pretiahol cez celé klzisko. Bola to asi najväčšia porážka hráča, akú som kedy videl.
CLEMENT: Raz sme hrali v Oaklande a na trestnej lavici sa strhla bitka. Sedeli tam Schultz a Saleski, za nich Mike Christie. Zrazu tam pribehol i Jimmy Nielsen z Oaklandu, ktorý chcel vyrovnať pomer síl. Na tom som tam vyskočil ja, pretože som chcel zachovať našu prevahu. Schytil som Nielsena a trieskal som ním o dlážku. Saleski sa medzitým bil s Christiem. Saleski mu roztrhol obočie a Christie mu kričal “chlapci, myslíte si, že ste tvrdí?” Krv mal na celej tvári, ale naďalej kričal “poďte, udrite si do mňa.” Nemohol som tomu uveriť. Don ho už potom neudrel ani raz a čo je zábavné, neskôr sa stali spoluhráčmi.
KELLY: My sme vnímali zápasy vonku ako motiváciu. Boli sme zvyknutí na titulky v štýle “do nášho mesta prichádzajú zvery, matky, zatvárajte deti”. Nás to len motivovalo. Popísali o nás všeličo. Čím horšie, tým lepšie to bolo pre nás. Nás milovali v Philly a to bolo jediné miesto, ktorého názor nás zaujímal.

CLEMENT: My sme fungovali na báze jednotného balenia. To nás robilo úspešnými. Ak niekto zaútočil na jedného z nás, zaútočil na všetkých. V šatni nebol jediný hráč, ktorý by nebol ochotný precediť za spoluhráča krv. To bol štýl našej práce.
KELLY: Raz sme hrali proti Bostonu a došlo tam k bitke medzi Paulom Holmgrenom a Cashmanom. Obaja sa pobili ešte aj za striedačkou a potom i na betóne v prechodovej uličke. Oba tímy sa k ním pridali a bola to pekná mela. Na základe toho vznikla tzv. Holmgrenova brána, ktorá začala oddeľovať tímy.
SCHULTZ: S Terrym O’Reillym som sa pobil v NHL osemkrát. Osemkrát! Bruins  predstavovali najťažšieho súpera. Mali skvelý tím a ja som ich nenávidel.

Bobby Clarke


Z času na čas sa stalo aj to, že sily s hráčmi Flyers si chceli pomerať aj fanúšikovia iných klubov. Samozrejme, nešlo pritom o pästné súboje…

JOE WATSON: Reggie Leach mal ruky ako kováč. Vo Vancouveri sme zvykli spávať v starom hoteli Ritz. Zbehli sa tam všetci tí baníci a drevorubači a vyzvali ho na súboj v pretláčaní rukou. V stávke bol stôl plný piva. Pamätám si, že sme mali mať večierku o jedenástej večer, ale boli sme tam asi šesť či sedem hodín. A ešte aj v čase odchodu sme tam zanechali asi štyri či päť stolov plných piva. Reggie sa pretláčal so všetkými tými baníkmi a drevorubačmi, pričom všetky súboje vyhral. Všetkých ich dal dole.

Partia z Rexy´s

Bullies držali partiu na ľade i mimo neho. Miestami ich stretnutí bol bar s názvom Rexy´s vo štvrti South Jersey.

CLARKE: Väčšina hráčov bývala v South Jersey. V tých časoch to fungovalo tak, že po tréningoch sme si zašli na pár pív a obed. Rexy´s sme mali po ceste domov. Bol to bar a reštaurácia zároveň a pre nás to bolo skvelé miesto. Chodili sme tam každý deň. Aj po zápasoch.
JOE WATSON: To bolo nepísané pravidlo. Každý tam musel byť aspoň hodinku, či 45 minút. Išlo o udržiavanie partie. Potom ste mohli ísť kam ste chceli – za priateľmi, za rodinou. Majiteľ baru Rexy´s sa volal Pat Fietto a vďaka Broad Street Bullies sa jeho obrat zvýšil päťnásobne. Zrazu mal z toho taký biznis, že nebolo kde zaparkovať. Ľudia postávali pred barom a čakali na to, kto príde. Panovala tam vrúcna atmosféra. Cítili sme podporu fanúšikov nech sme už víťazili alebo prehrávali. Zväčša sme samozrejme vyhrali a tak to bolo veľmi príjemné. Drink sme si nikdy kupovať nemuseli, každý nás chcel pozvať.

Zachránili reputáciu NHL

Keď Flyers získali Stanleyho pohár aj druhýkrát, pokračovali vo svojom víťaznom ťažení. Prišiel ale január 1976 a séria sovietského armádneho tímu CSKA proti klubom z NHL. Sovieti neprehrali s Rangers, Canadiens a ani s Bruins. Flyers boli poslednou šancou na zachránenie reputácie NHL uprostred studenej vojny. Letci ale nehrali za ligu…


KELLY: Keď mi prezident NHL Clarence Campbell povedal, že musíme poraziť Rusov, zachrániť povesť NHL a podobné veci, tak som reagoval v štýle “áno, áno, vypadnite odtiaľ.” My sme chceli zabojovať za svojich fanúšikov a bolo nám úplne jedno čo si myslí NHL. Boli sme hrdí na seba. Nebolo potrebné žiadať nás o niečo. Clarkie Rusov nenávidel už vtedy a myslím si, že dnes ich nenávidí ešte viac.
CLARKE: Boli sme v pozícii šampióna NHL a oni predtým porazili prakticky všetky kluby NHL, proti ktorým nastúpili. Boli sme v podstate reprezentantmi NHL proti Sovietom. Napokon to nebol ani len vyrovnaný zápas. Skúšali byť tvrdí, ale na nás nemali. Jednoducho sa nás báli.
JIMMY WATSON: Freddy povedal “pozrite sa, oni si jednoducho budú puk prihrávať na všetky strany. Vy len stojte na svojich miestach. Nebudeme ich tam naháňať. Vynasnažia sa nás dostať z pozícií, ale my musíme byť disciplinovaní.” Počas prvého striedania si prihrali asi päť či šesťkrát. My sme ale ostali stáť a nikto sa nehýbal. A zrazu nevedeli čo majú robiť. Nenaleteli sme im na ich zámer. Freddy nás jednoducho pripravil parádne.
PARENT: Nechápte ma zle, tí chlapci boli úžasne talentovaní. Počas predošlých zápasov ich ale nedokázali hitovať. Freddy nás pripravil na to, aby sme ich zrážali medzi dvoma modrými čiarami. Môžete byť skvelý hokejista, ale ak sa do vás niekto oprie, tak nemôžete hrať svoju hru. A to sme robili. Nehrali sme špinavo, ale veľmi tvrdo. Fyzicky náročný hokej. Na to neboli zvyknutí.

Flyers svojou hrou Sovietov frustrovali a korunu všetkému nasadil tvrdý hit na hviezdneho útočníka Valerija Charlamova, ktorý sa musel pobrať predčasne do kabíny.

CLEMENT: Jednu vec vedel len málokto – Rusi mali z Flyers strach už pred príchodom do Philadelphie. Poviem vám čo viem: pred našim zápasom proti Červenej armáde hrali v Pittsburghu. V tom čase tam hrala proti Penguins i Atlanta Flames. A bývali na rovnakom hoteli ako CSKA. A bol tam i Kurt Bennett, s ktorým som v Atlante hrával. Študoval ruštinu na Brownovej univerzite a tak im rozumel. Telefonoval mi, že sa nás boja. Pýtal som sa ho, ako to vie. On na to: “Všetci sa ma pýtali na Schultza, Kellyho a Saleskiho. Akí sú vysokí? Sú naozaj takí dobrí bitkári?” Naša reputácia ich mátala.

KELLY: Ja si nemyslím, že by z nás boli až takí vystrašení. Jednoducho sme im totálne zničili zápasový plán. Sledovali nás na videu, ale my sme takto nikdy nehrali. V NHL sme hrali inak a oni boli ako roboty. Čakali, že nás prekorčuľujú, ale nestalo sa tak. Ten náš dôraz v osobných súbojoch ich totálne frustroval. Nemyslím si, že by sme ich fyzicky zastrašili, skôr sme ich na ľade dezorientovali.

Bobby Clarke a Dave Poullin


Tvrdé mužstvo plné talentu

Broad Street Bullies sa stali legendami. Svojim charakterom, agresivitou, no hlavne úspechom. Čo bolo najpodstatnejšie z pohľadu samotných oranžovo-čiernych bojovníkov?

PARENT: Len málo ľudí si uvedomuje, že to bol veľmi talentovaný tím. Traja jeho členovia sú dnes v Sieni slávy. Mali sme hráčov, ktorí boli ochotní zaplatiť v záujme mužstva svoju cenu.
CLEMENT: Azda najviac podceňovanou kvalitou nášho tímu bola naša pracovitosť. Väčšina hráčov predstavovala neuveriteľne poctivých pracantov.

JOE WATSON: Strach z nás tam jednoducho bol. Nieslo sa to rokmi. Vydobyli sme si rešpekt. Ten ale pramenil predovšetkým z víťazstiev. Pokiaľ vyhrávate, je jedno, akým spôsobom sa to deje. A tak sme sa na to pozerali my. Bolo to oko za oko, zub za zub. Keď nám chceli vziať peniaze z nášho vrecka, išli sme po ich vreckách. Víťazí len najlepší. A nám sa to darilo celkom stabilne.

DORNHOEFER: Je mnoho príbehov o tímoch, ktoré prichádzali do Philadelphie. Niektoré z nich pôsobili po príchode do nášho Spectra tak, ako keby tam ani nechceli byť. Vedeli, že ich rozbijeme. Náš fyzický štýl výrazne umocňoval spomínané zastrašovanie.
SNIDER: Kedykoľvek mala liga príležitosť, vždy sa snažila potrestať niekoho z našich hráčov. Neustále sme bojovali s vedením NHL. Kto ale stanovil, že bitky sú súčasťou hokeja? My sme žiadne pravidlá neporušovali. My sme konali v ich medziach.

CLARKE: Bola to teória “všetci proti nám”. Rozhodcovia sa nás snažili umravniť, liga sa nás snažila umravniť, ale my sme ich všetkých porazili.
SCHULTZ: Áno, boli sme tvrdí. Áno, predviedli sme zopár bitiek a šarvátok. Podľa mňa ich ale zväčša vyprovokovali súperi. Ľudia zabúdajú na to, že sme mali skvelý tím. Nevyhrávali sme vďaka bitkám. Zaslúžili sme si všetko čo sme získali.

 

 

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Philadelphia Flyers

Pozri viac

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: História

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia