spravy.sk spravy.sk

Neúspech aj budíček pre žilinský hokej. Škorvánek: Rok 2019 ma veľa naučil
zdroj: foto jäzva

Neúspech aj budíček pre žilinský hokej. Škorvánek: Rok 2019 ma veľa naučil

Turbulentný a náročný. Taký bol rok 2019 z pohľadu trénera MsHK Žilina, Stanislava Škorvánka. Lodivod vlkov prežil jedno z najväčších sklamaní v kariére, veď jeho tím vypadol do druhej najvyššej súťaže po 7-zápasovej barážovej dráme s Michalovcami.

Ako sám hovorí, na dlhý plač nebolo veľa času: „Vypadnutie z extraligy v úvode roka nás všetkých poriadne mrzelo, ak sme však chceli, aby hokej napriek neúspechu pokračoval, nestačilo len plakať. Vyhrnuli sme si rukávy a začali úplne od nuly. Dovolím si jednu kacírsku myšlienku - možno ten pád bol aj na niečo dobrý.“ Keďže 100-percentným vlastníkom klubu je mesto Žilina, zostup znamenal nižšie rozpočtové nároky. Hokej pod Dubňom však nemal vyhraté...

Po veľkom sklamaní zablikala v Žiline nádej na nečakaný zvrat. O klub mal prejaviť záujem súkromný podnikateľ, otec hokejistu Erika Černáka. V tíme dokonca niekoľko týždňov pôsobil ako generálny manažér Ernest Bokroš.„Brali sme to ako hotovú vec a tomu sme sa aj prispôsobili,“ hovorí s povzdychom Škorvánek. Plány sa však začali rúcať, možný majiteľ či generálny sponzor od dohody odskočil v najhoršom možnom čase - pred koncom letnej prípravy. Klub sa potom okrem hokejovej neistoty boril aj s prepisovaním zmlúv, rokovaním o nových podmienkach a hľadaním hráčov, ktorí boli ochotní prísť hrať hokej za menej lukratívnych podmienok.

MsHK Žilina ostal stále v rukách mesta, no rozpočet klubu schválili poslanci v hodine dvanástej. Škorvánek si preto vyskúšal aj úlohu politika - na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve bol ako tréner presviedčať poslancov o potrebe zachovania hokeja v meste. „Bol som tam osobne, pretože som cítil potrebu uviesť veci na pravú mieru. Verejnosti boli predostierané polopravdy a klamstvá. Myslím si, že to bol správny krok. Od tohto momentu uvažujem o niektorých veciach inak, aj s výhľadom do budúcnosti,“ vysvetľuje tréner neľahkú situáciu. 

Na zastupiteľstvo vtedy neprišiel sám, podporu mu vyjadrila aj verejnosť prítomná na rokovaní. V hre totiž nebolo len udržanie mužského hokeja: „Veľmi si vážim podporu hráčov A-tímu, rodičov detí, ktorí tu hrajú v mládežníckych kategóriách. Je ich u nás v klube takmer 300, bola by obrovská škoda, keby prišli o možnosť venovať sa svojmu obľúbenému športu.“ No a nebyť mladých talentov zo Žilinskej liahne, ktovie, či by klub vyskladal konkurencieschopný káder. „Napokon sme si vypomohli aj hráčmi z juniorky, na ktorú má aktuálna situácia negatívny dopad. Bojujeme na 2-3 frontoch a je to cítiť,“ konštatuje Škorvánek.

Dnes sa môžu žilinskí fanúšikovia pozerať najmä na odchovancov klubu. Hráčska základňa zväčša zbiera skúsenosti a na hre Vlkov je to občas cítiť. Preto vystužili káder MsHK skúsenejší hokejisti, ako Michal Kokavec či Tomáš Nádašdi. Práve oni sú pamätníkmi jediného žilinského titulu zo sezóny 2005/2006. Spolu s nimi vtedy pôsobili ako hráči aj terajší tréneri, asistent Róbert Rehák aj hlavný tréner Stanislav Škorvánek. „Samozrejme, je to zaujímavá situácia. Chalani, s ktorými som v minulosti hrával sú dnes už vyzreté osobnosti a skúsení hokejisti. Nebudem to tajiť, tykám si s nimi, vždy mi vedia poradiť, ak sa na nich s niečím obrátim. Som však stále ich nadriadený a oni to akceptujú,“ vysvetľuje šéf žilinskej svorky. 

Stanislav Škorvánek


Väčšina kádra má štadión za svoj druhý domov, keďže na ňom pôsobí od mládežníckych čias. Pred domácimi divákmi tak pôsobia najmä Žilinčania. To by, logicky, malo znamenať väčšiu motiváciu, ukázať sa pred vlastnými tribúnami: „Malo by to tak byť. A nádejám sa, že to tak naozaj je. Hráči aj ja si musíme vážiť, že hráme v meste, v ktorom bývame,“ hovorí Škorvánek no načrtne aj jeden pálčivý problém - nízku návštevnosť. „Žilinský fanúšik býva náročný, niekedy chodí na šport len keď sa vyhráva. Ani nemusíme chodiť ďaleko, pár metrov odtiaľ je futbalový štadión. MŠK hrá o popredné priečky a vieme, aké návštevy mávajú,“ hovorí Škorvánek a nachádza aj ďalšiu paralelu s futbalom: „Aj my staviame na vlastných odchovancoch, robíme čo vieme, tak si ľudia buď nájdu cestu na štadión, alebo prísť nechcú.“

Do budúcna sa Škorvánek pozerá realistickým pohľadom. Miliónový rozpočet nehrozí, klub je rád za každé euro navyše. Zháňať sponzorov bolo náročné už v najvyššej súťaži, o ligu nižšie je to ešte väčší problém: „Je to ťažká cesta. Meno nášho klubu nie je také, aké by malo byť. A na druhej strane, podpora mesta je otázna. Niektorí poslanci nie sú naklonení hokeju a ja by som rád niektoré veci uviedol na pravú mieru. Neviem však, či by bola z ich strany ochota počúvať.“ 

Na druhej strane, Škorvánka teší ochota mladíkov zbierať skúsenosti. Ostatne, tie nabral aj on sám - a nielen na striedačke: „Rok 2019 ma naučil vyrovnávať sa so športovým neúspechom. Okrem toho som si vyskúšal, aké je to pracovať psychicky náročných podmienkach. Naučil som sa pracovať s ľuďmi a… vyznať sa v medziľudských vzťahoch.“ 

No a na záver roka má tréner Vlkov aj niekoľko prianí. Záväzky si nedáva, nádej ho však na prelome rokov neopúšťa a tak by chcel toto: „Z osobného hľadiska zdravie pre mňa a rodinu. Z hľadiska profesionálneho si prajem, aby našim hráčom vydržala pracovitosť a aby seniorský aj mládežnícky hokej vydržal aj do ďalšej sezóny.“

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Slovenská hokejová liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia