spravy.sk spravy.sk

Legendárni Školiakovci ovplyvnili kariéru Martikána, ťažili z pracovitosti a odhodlania
zdroj: jäzva

Legendárni Školiakovci ovplyvnili kariéru Martikána, ťažili z pracovitosti a odhodlania

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a v rodine Školiakovcov to platí stopercentne. Vincent a René patria medzi legendy svojich ér a vyzerá to tak, že hokejový puk učaroval aj zástupcovi tretej generácie Maximovi.

Vincent Školiak nesie na chrbte už sedem krížikov, no na Liptove stále spomínajú na jeho kanonierske schopnosti, vďaka ktorým nasúkal v Slovenskej národne hokejovej lige 565 gólov. Jeho 41-ročný syn René je dvojnásobným majstrom Slovenska a jedným zo štyroch členov exkluzívneho klubu hráčov s tisíckou štartov v našej najvyššej súťaži (1026). Oboch ich okrem pokrvného puta spája i neutíchajúca láska k hokeju, ktorú prekypujú aj dávno po ukončení aktívnych kariér.

Láska k hokeju nevyhasla


„Späť na ľad ma zlanárila partia veteránov z Liptova a s otcom tak spoločne hrávame už tretí rok. Trochu sa vypotiť v spoločnosti výborných ľudí je vždy príjemné,
“ usmieva sa René Školiak, ktorého spoluhráčom v tíme Old Boys Liptov je aj jeho energiou nabitý otec. „Pohyb je pohyb. Ak s tým raz prestanete, tak vás bolí takmer všetko. Aj preto ma to stále ťahá na ľad. V tejto partii som najstarší, ale cítim sa medzi nimi výborne,“ reaguje Vincent. 

Vincent školiak
jäzva


Školiakovci sú jednoducho hokejoví fanatici a tak tomu bolo vždy. Ak boli na programe povinnosti na ľade, muselo ísť bokom všetko ostatné.

„Nepopieram, miestami to bolo ťažké,“
vracia sa do detských čias svojich synov Reného a Michala hlava rodiny. „Keď boli malí, tak bolo voľného času minimum. Chodil som do práce a popri tom som ich nosil na tréningy. To je však údel rodičov. Videl som, že ich to baví a preto som to robil rád.“

René mal byť Luigi, no stal sa z neho Vinco


Vyrastať s priezviskom legendy nie je jednoduché. Ľudia vás neustále porovnávajú s otcom a takýto tlak nezvládne každý.

„Pre mňa bolo veľmi prospešné vyrastať pod dozorom úspešného otca,“
vraví bez zaváhania René. „Vždy som sa snažil dokázať, že úspešný môžem byť aj ja a chcel som sa podobať otcovi. Teraz to podobným spôsobom prenášam na svojho syna. Podporujem jeho lásku k športu, no vždy je to hlavne o tom, aby ho to bavilo a nerobil veci nasilu. Ja osobne mám radosť z každého dieťaťa, ktoré sa nám podarí pritiahnuť k hokeju.“

Staršieho z dvojice hokejových synov pokrstili ako René, no počas jeho kariéry mu nepovedal nikto inak ako „Vinco“. Po otcovi tak nezdedil iba talent, ale aj prezývku.

„Tá prezývka mi prischla akosi automaticky a naučil som sa s ňou žiť. Niekedy to bola aj výhoda. Nie všetci súperi totiž poznali môjho tatka a keď mi spoluhráč zakričal Vinco, tak netušili, že idú prihrať mne,
“ smeje sa nepravý Vinco a ten pravý prezrádza: „Nemal byť Vinco, ale ani René. Ja som dlhé roky obdivoval istého talianskeho futbalistu a chcel som ho teda pomenovať Luigi. Také meno však nebolo v kalendári a tak sme ho nazvali René.“

René Školiak (2)
jäzva



Gény skĺbené s pracovitosťou


René či Vinco, podstatné bolo, že sa Školiak junior potatil a zdedil aj jeho pracovitosť a húževnatosť.

„Určite tam boli nejaké gény, ale hlavne bol naučený pracovať,
“ prízvukuje Vincent Školiak. „Keď som bol malý ja, tak som pracoval stále. Kosil som lúky, staral som sa o statok. Tá pracovitosť sa potom preniesla aj do hokeja. René bol v tomto rovnaký a nevenoval sa iba hokeju, ale aj futbalu, tenisu a rozličnými iným aktivitám. Keď sa na to pozriem spätne, tak vtedy bolo na všetko akosi viac času. Mám pocit, že súčasným deťom chýba všestrannosť. To pramení už z hodín telesnej výchovy a od malička sú zamerané jednostranne.“

Začínali s Martikánom


Otca i syna Školiakovcov spája aj športová všestrannosť. Obaja sa v mladosti venovali viacerým športom a skôr či neskôr tak museli zvoliť svoje priority. Vinco delil svoj čas veľmi dlho medzi futbal a hokej, Vinco junior bol úspešným vodákom. V tom čase dosahoval výsledky porovnateľné s budúcim olympijským víťazom Michalom Martikánom.

„Bol som majstrom Československa v kanoistike, ale netrúfam si odhadnúť, či by som dosiahol také úspechy ako Mišo. V tej dobe bola obrovská konkurencia a rozhodovali desatinky sekundy,“
spomína René Školiak na svoje časy v kajaku. „Teraz sa to trochu otočilo. Veľká konkurencia je v Mišovej C1 a tá moja K1 je trochu slabšia. Takéto cykly sú v športe prirodzené. Všetci vieme, akú sme mali silnú hokejovú generáciu pred rokmi a ako je to teraz. Verím však chlapcom na zväze, že to opäť naštartujú.“

René Školiak a Vincent Školiak
jäzva



Pri Michalovi Martikánovi sa však ešte na chvíľku pristavíme. Ako dieťa totiž navštevoval hokejovú triedu, ktorú viedol práve Vincent Školiak.

„Ak by som vtedy od nich neodišiel, tak by bol možno skvelý hokejista. Môj nástupca mu potom nedával toľko hokejových šancí a tak sa pobral k otcovi a stal sa z neho olympijský víťaz. Asi to tak teda malo byť,“
usmieva sa V. Školiak, na ktorého nadväzuje jeho syn. „Mišo to mal v génoch. On, ale aj Hoschornerovci však boli podobne všestranní ako ja. Mišo by vám určite potvrdil, že on sa dal na kanoistiku až niekedy okolo trinástich rokov. V tom čase som si zlomil ruku a dostal som príkaz od lekára, aby som to skúsil s vodným slalomom. Vtedy sme sa tomu venovali spolu a neskôr sme sa ocitli pred kľúčovými rozhodnutiami. U mňa vyhral hokej, u neho kanoistika. Myslím si však, že sme boli obaja veľmi úspešní a rozhodli sme sa správne. Tie naše ročníky sa jednoducho vedeli presadiť a navzájom sme sa dokázali potiahnuť.“

Takáto hokejová všestrannosť je pre Školiakovcov príznačná a našťastie ju zdedil aj najmladší člen hokejového klanu Maxim, ktorý hrá futbal, bicykluje a spoločne s otcom i dedom brázdia ľad JL Arény v Liptovskom Mikuláši.

„Teší ma, že je to dieťa starej školy. On sa teší, že si môže zahrať s tatkom a starým otcom, ale nie je zaťažený tým, že by mal dosiahnuť niečo ako my dvaja. Neviem či bude športovec, ale som rád, že športuje a že ho to baví,
“ zdôrazňuje R. Školiak.

René Školiak (2)

Strach o budúcnosť hokeja na Liptove

Keď sa už zhovárame s dvoma legendami liptovského hokeja, nemožno samozrejme opomenúť otázku budúcnosti klubu MHK 32. Ten je ponúknutý na predaj a známych je aj niekoľko záujemcov. Najčastejšie sa hovorí o Róbertovi Ľuptákovi z Detvy, no podľa Školiakovcov by nešlo o ideálnu voľbu.

„Je to veľmi zlé,“
vzdychá Vincent Školiak nad súčasným stavom klubu. „Pokiaľ by to vzala partia okolo Maťa Cibáka, tak by som bol rád. Naskakujú tam opäť športové triedy a určite by do toho zapojili aj Liptovský Ján a Ružomberok. Bola by tam šanca na hokej s liptovským srdcom. Verím tomu, že o nejakých päť rokov by sa začali presadzovať talenty, ktoré u nás vyrastajú. Ak by to však prevzal niekto iný, tak veľkú budúcnosť hokeja v Mikuláši nevidím.“

René Školiak vidí jedinú možnú cestu v spojení síl ľudí na Liptove. „Aj Djokovič vyhráva vďaka kvalitnému tímu. Ak má byť teda Liptovský Mikuláš opäť úspešný, musia sa ľudia spojiť. Ak si chcú robiť naschvál, tak tým utrpia len tie deti, ktoré strácajú vzory. Ich rodičia sú potom znechutení a sú to oni, kto nosí deti na hokej. Ja som sa chcel vždy podobať vzorom, s ktorými teraz hrávam za starých pánov. To ma ťahalo dopredu. Viem, že sa hovorí o tom, ako už chodia na hokej iba deti bohatých rodičov. Ten skutočný talent sa však vždy presadí. Musí však vidieť nejakú perspektívu. Na hokej sa nesmie pozerať ako na biznis, pretože na súčasnom slovenskom hokeji sa zarobiť nedá.“

René Školiak
jäzva (jäzva)




Otec mu bol vzorom, ten je na neho hrdý


O tom, že deti potrebujú vzory, nemožno pochybovať. René Školiak mal to šťastie, že mal takýto vzor priamo pri rodinnom stole.

„Otec bol jednoznačne mojim vzorom,
“ vraví bez zaváhania. „Bol vynikajúci strelec, ale ja som obdivoval hlavne jeho húževnatosť a ctižiadostivosť. Ak by nemal tieto vlastnosti, tak by nehral hokej ešte aj po sedemdesiatke. Som rád, že sa tieto vlastnosti preniesli aj na moje deti, ktoré chcú niečo dosiahnuť. A to je základ. Tá ctižiadostivosť nepomáha presadiť sa iba vo svete športu, ale aj v samotnom živote.“

Skaličania ďakujú fanúšikom - Radoslav Kropáč, René Školiak, Martin Kuľha
jäzva (jäzva)



To, čo si člen klubu tisíc cení zo všetkého najviac, je spôsob, akým ho rodičia vychovali. „Naučili ma správnej hodnotovej hierarchii a aj vďaka tomu mám úžasnú manželku a dve nádherné deti. Snažíme sa im byť rovnakými príkladmi a dať im zo seba to najlepšie.“

Vďačnosť v rodine Školiakovcov je však vzájomná. Koniec koncov, ktorý otec by nebol hrdý na syna, ktorého oslovujú ľudia legenda?

„Keď spadol ako mladý chalan z liesky a zlomil si ruku v ohybe, tak to s ním vyzeralo všelijako. On bol však veľký bojovník a napokon dosiahol veľmi veľa. Nastrieľal množstvo gólov, rozdal stovky gólových prihrávok a hlavne odohral vyše tisíc zápasov na najvyššej úrovni. Ako otec tak môžem byť na neho iba hrdý. Ja som však hrdý aj na jeho brata Miša, ktorého však od hokeja bohužiaľ odstavil zlomený členok, “
uzatvára rozprávanie pre hokej.sk Vincent Školiak.

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia