spravy.sk spravy.sk

Titul pre Pašeka, brutálna rivalita s Košicami či Zvolenom. Pri spomienkach mám zimomriavky, vraví ikona Slovana Kapuš
zdroj: FOTO TASR/PAVEL NEUBAUER

Titul pre Pašeka, brutálna rivalita s Košicami či Zvolenom. Pri spomienkach mám zimomriavky, vraví ikona Slovana Kapuš

Mám sa dobre. Pre zmenu som doma. Aj včera som bol trochu doma a aj zajtra budem doma. Týmito slovami nás s úsmevom privítal v telefóne niekdajší skvelý útočník bratislavského Slovana Richard Kapuš.

Dnes štyridsaťsedemročný center patril v 90. rokoch a takisto na začiatku nového milénia k najlepším stredným útočníkom, aký pôsobili na našich klziskách. Šesťkrát sa radoval z majstrovského titulu, vždy ako líder svojho mužstva.

Kapuš začínal svoju kariéru v materskom Slovane ešte za čias Česko-Slovenska. V sezóne 1991/92 ako tínedžer privoňal k federálnej lige, do ktorej ho na pár zápasov z juniorky povolal tréner Jaroslav Walter. V ďalšom ročníku bol už stabilnou súčasťou zostavy. „Som nesmierne rád, že som mal to šťastie zažiť federálnu ligu. Sprvoti som niekoľko zápasov odsedel na striedačke, hoc aj to bola pre mňa veľká škola. Posledný ročník spoločnej ligy som už nastupoval v prvej formácii po boku Mariána Horvátha a Laca Karabina, päťku dotvárali obrancovia Matej Bukna a Roman Veber. Všetko to boli starší, skúsenejší hráči, ktorí ma usmerňovali. Pekné časy,“ povedal Kapuš na úvod spomínania.

Po rozdelení krajín na samostatné Česko a Slovensko boli prvé štyri ročníky súťaže, ktorá mala názov Slovenská extraliga v ľadovom hokeji, rovnakých finalistov – Trenčín a Košice. Slovan bol spoločne s ďalšími tímami v závese. „Ako členom druhého chodu nám zostával boj o 3. miesto. Zmena prišla s príchodom Dušana Pašeka, ktorý sa stal prezidentom klubu. Slovan sa dvihol, do tímu prišli viacerí kvalitní hráči a zrazu sme začali mútiť ligové vody. Pravidelne sme hrávali i Európsku ligu. Pre domácu scénu bolo dobré, že ďalší klub nabral na sile. Čím je súťaž vyrovnanejšia, tým je pre všetkých lákavejšia.“

Bratislavský klub mal vo svojom strede viacero zvučných mien. Zdeno Cíger, Ľubomír Kolník, Jozef Voskár, Kapuš, legionárske duo Roman Iľjin, Vasilij Pankov, či vychádzajúca hviezda z modrej čiary Ľubomír Višňovský boli zárukou kvality. Tá sa rýchlo odzrkadlila. 

Richard Kapuš
jäzva (jäzva)


KRVAVÉ FINÁLE

Slovan vyhral základnú časť, vo štvrťfinále si hladko poradil so Spišskou Novou Vsou, v semifinále sfúkol Trenčín. V boji o titul ho čakal obhajca trofeje – večný rival – Košice. Finálová séria medzi mužstvami z východu a západu je dodnes označovaná za jednu z najkvalitnejších, ale zároveň najostrejších v našej histórií. Belasí vstupovali do bojov o premiérový titul už bez svojho prezidenta Pašeka. Ten 14. marca 1998 zomrel za záhadných okolností. Podľa oficiálneho vyšetrovania spáchal samovraždu. „Aj vďaka tejto tragédii bola celá séria ešte viac vyhrotená. Až príliš. Padali tam osobné invektívy na bratislavských funkcionárov, zachádzalo sa do hyenizmov. Na ľade sme to až tak nevnímali, hoci, aj tam sa diali veci.“

Netreba byť ani veľkým pamätníkom, aby sa pred očami zjavil incident zo 4. zápasu série. Košice viedli 4:1, boli blízko k tomu, aby vyrovnali stav série na 2:2. Krátko pred koncom duelu Karol Rusznyák hokejkou „šermoval“ po tvári Košičana Igora Libu. Ikona VSŽ sa porúčala k ľadu, ten krvou sčervenal. „Nikto neschvaľuje takéto neférové zákroky. Nejdem nikoho obhajovať, no aj takéto okamihy prináša hokej – najmä ak ide o derby zápasy. Atmosféra bola vyšpičkovaná, emócie prekročili mantinely. Každý zápas bol ako remeň. Vybičovaní boli ľudia, hráči, vedenie, tréneri. Neskutočná kulisa,“ vraví Kapuš.

Jeho slová vystihovali aj rozhodujúci piaty duel. Tesne pred koncom 3. tretiny vyrovnal Slovan na 2:2, o majstrovi muselo rozhodnúť predĺženie. Košičania sa na chvíľu radovali z titulu, keď René Pucher dostal puk za chrbát brankára Iva Čapka. Gól však neplatil. Rozhodca Ján Čaprnka totiž stratil puk z dohľadu, a tak odpísal skôr, ako košický útočník prepasíroval puk za bránkovú čiaru. „Košickí fanúšikovia so mnou nebudú súhlasiť, ale bol som pri tom. Nebolo to upísknutie rozhodcu Čaprnku. Nemohol vidieť, kde je puk. Brankár Čapek ho mal medzi ramenom a hrudníkom. Hlavou ležal v bránke, ale telo mal pred čiarou. A tam bol schovaný puk. René Pucher k nemu prichádzal od modrej čiary, on videl, že puk je aktívny, Čaprnka však stál v rohu, a tak fúkol do píšťalky. Niektorí hráči Košíc prišli za rozhodcom, nech skontroluje, či puk už nebol v tom momente v bránke. Bránkový rozhodca, Anton Danko priznal, že puk v tom čase v bránke nebol. Napokon, keby si boli Košičania istí, že dosiahli regulárny gól, naskákali by na ľad a išli oslavovať. V čase odpískania puk v bránke nebol. Z môjho pohľadu to bolo správne rozhodnutie. Bratislavskí fanúšikovia so mnou súhlasia, košickí nie,“ poznamenal Kapuš. 

Richard Kapuš


V 86. minúte sa opäť dostal puk za bránkovú čiaru. Dosiahol ho domáci tím, práve z Kapušovej hokejky. Slovan získal premiérový titul.

„Dlho sa potom rozoberalo, ako sme vyhrali titul. Chápem, že súper cítil krivdu. Ak by sa to stalo naopak, aj my hľadáme vinníka inde. Čas však plynie, veľa vody pretieklo odvtedy Dunajom. Mnohí na tie udalosti zabudli, iní spomíname. Ja na zápas nikdy nezabudnem, napokon, strelil som víťazný gól. Triumf sme venovali Dušanovi Pašekovi, nedám naňho dopustiť. Celá séria bola výnimočná. Kvalitná, vybičovaná, na ostrie noža.“

NEČAKANÁ ODVETA

Rok sa s rokom zišiel a aj sezóna 1998/99 mala rovnakých aktérov finále – Slovan a Košice. Tímy nastupovali do bojov o titul vo výrazne odlišnom rozpoložení. Bratislavský klub bol suverénom ligy. Základnú časť vyhral pri dvojbodovom systéme s priepastným náskokom 23 bodov. To Košice sa ocitli vo finančnej kríze. Hráči boli bez peňazí, nemali žiadne istoty. Do play-off postúpili z 5. miesta, napriek tomu senzačne získali titul.

„Boli sme top favorit na titul, ale play-off je vždy iná súťaž. Pamätám si, ako sme sa po postupe do finále bavili v kabíne, či vôbec Košice prídu k nám a čo sa bude diať. Ak by nenastúpili, nebolo by to ono. Prišli bez peňazí a ešte nám aj vyfúkli titul. Toto by som použil ako príklad nepochopiteľného udelenia primátu Banskej Bystrici v tejto sezóne. Určiť víťaza pred play-off je nezmysel. To neurobil z vyspelých hokejových krajín nikto. Len my, banánová republika.“

NOVÝ RIVAL

Na Košice doľahol po zisku titulu finančný balvan. Rok po jeho zisku skončili predposledné, množstvo hráčov vymenilo tím z východu za „nového hráča“ na slovenskej hokejovej scéne. Zvolen. V sezóne 1999/2000 vyhral Slovan základnú časť, o štyri body práve pred tímom zo stredného Slovenska. Stretli sa aj vo finále. „Opäť to boli kvalitné zápasy, ktoré sa hrali pred plnými štadiónmi. Vo Zvolene žiarili Rišo Šechný a Vlasto Plavucha. Naši fanúšikovia ich mali v zuboch, nadávali im. Ja som si takisto vypočul svoje u súpera. V našich končinách to patrí k hokeju. Fanúšik si vyberie hráča, ktorý je pre jeho mužstvo najväčší strašiak a nadáva mu.“

Slovan vyhral rozhodujúci zápas na svojom ľade 8:1. Získal druhý titul. O dva roky neskôr sa so Zvolenom stretol vo finále opäť. „Na lavičke súpera stál Ernest Bokroš, ktorý s nami vyhral premiérový titul. Chcel nás poraziť, my zas jeho. Séria tak mala znova náboj,“ vraví Kapuš.

BITKA HUDEC VS ŠIMONOVIČ


V ďalšom ročníku zažil Kapuš z individuálneho hľadiska najlepšie play-off. V 13 zápasoch nazbieral 21 bodov (7+14) a opäť dvihol nad hlavu majstrovský titul. Slovan vyhral základnú časť ligy, vo finále zdolal znovuzrodené Košice 4:0 na zápasy. Do histórie súťaže sa zapísal najmä druhý zápas série, v ktorom sa odohrala hromadná bitka. Domáci útočník Michal Hudec počas nej vyzliekol z dresu brankára Miroslava Šimonoviča a na znak víťazstva ním mával pred jasajúcimi tribúnami. „Nestačili sme sa čudovať, čo sa deje. Výnimočná atmosféra zápasov s Košicami bola späť. Klobúk dole pred nimi, ako sa dokázali vrátiť po problémoch. Sériu sme síce vyhrali bez prehry, ale bol to boj. Veľmi nám pomohli dve výhry z vlastného ľadu. Po triumfe v treťom zápase sme počuli nezmyselné hlasy, nech si necháme oslavu titulu na domáce prostredie a pustíme zápas. Rázne sme všetko odmietli. Vyhrali sme titul na východe a potom oslavovali cestou domov v autobuse,“ spomína Kapuš.

Po majstrovskej sezóne odišiel produktívny center na rok do zahraničia, keď obliekal dres Omsku a Luleå. V sezóne 2004/05 však bol naspäť v Slovane. Mohol tak zažiť atmosféru najkvalitnejšieho ročníka v histórii našej ligy.

VÝNIMOČNÁ SEZÓNA


V NHL bola výluka, drvivá väčšina našich elitných hráčov sa vrátila do domácich tímov. Za Trenčín nastupovali Mariánovia Hossa a Gáborík, ktorí spoločne s Pavlom Demitrom vytvorili smrteľnú úderku. V prvom zápase Dukly v Bratislave 28. septembra 2004 padol gól, ktorý je dodnes uložený v zlatom fonde slovenského hokeja. Pavol Demitra si vychutnal brankára Pavla Rybára efektnou fintou, keď si vložil hokejku medzi nohy, a tak skóroval. „To vtedy vyhrali 10:1?,“ spýtal sa Kapuš.

Nie. Tento súboj sa skončil triumfom Dukly 5:0 – dopĺňame.

„Aha, jasne. No, Demo a ten jeho gól. Zosmiešnil nás, ale treba uznať, že on bol geniálny hráč so zlatými rukami a výnimočným prehľadom. Neviem koľko superlatív by som naňho ešte mohol povedať. Ešte za čias federálu som mal tú česť s ním hrať na juniorskom šampionáte. V roku 1993 sme získali bronz. Paľo, David Výborný a ja sme boli členmi prvej formácie. Dvaja Slováci v elitnom útoku, to sa počítalo
,“ spomína.

Richard Kapuš
jäzva (jäzva)


Pozoruhodné je, že v jednom útoku vedľa seba nastupovali traja centri. „Najčastejšie som na buly chodil ja. Následne som sa presunul na ľavé krídlo s defenzívnymi úlohami, Demo zostal v strede a David hral pravé krídlo,“ vysvetlil Kapuš.

S Demitrom sa často stretával na buly počas semifinálovej série play-off. Emotívny a vyhrotený boj rozhodol až siedmy zápas. Slovan ho zvládol doma 8:2 a postúpil do finále. „Ďalšia výnimočná séria. Mali sme výhodu domáceho ľadu a zvládli sme ju. Preto nemusíme byť zatrpknutí ako Trenčania. Ale to zveličujem. Atmosféra tých zápasov bola elektrizujúca. Keď sme prichádzali do Trenčína náš autobus obkolesili súperovi fanúšikovia, ochrankári nám robili koridor. Bolo to husté. Dnes môžem s úsmevom spomínať na túto sériu, rovnako tak na finálovú. Zvolen sme zdolali v siedmich zápasoch, rozhodujúci na ich ľade. Hrali sme vtedy v oklieštenej zostave. Ľubo Višňovský mal otras mozgu, aj iní chalani mali problémy. Pamätám si, že som často zaskakoval v obrane. Tento titul si veľmi cením, ale to platí vlastne aj o ostatných,“ priznal Kapuš, ktorý strelil víťazný gól svojho mužstva.


Richard Kapuš SR18
Richard Kapuš SR18 (jh/SZĽH)

REKORDNÝ ŠIESTY TITUL

Nasledujúce dva ročníky strávil v ruskom Novokuznecku, aby sa v sezóne 2007/08 znova vrátil do Slovana. A znova získal titul. Svoj posledný. Šiesty. Slovan vyhral nad Košicami 4:3 na zápasy, hoci viedol už 3:0. Rozhodujúci zápas vyhral doma 3:2.

Bratislavčanov viedol z pozície trénera Zdeno Cíger. V bránke žiaril Fín Sasu Hovi, prím v útoku tvrdili Martin Kuľha, Róbert Döme, Martin Hujsa či Marek Uram. „Na každú víťaznú sériu si človek rád zaspomína, keď sa navyše skončí titulom, je to o to krajšie. Som šťastný, že som bol súčasťou množstva výnimočných ročníkov našej ligy. Súčasťou rivality s Košicami, keď sa hrali zápasy ešte na malom, starom štadióne na Kavečianskej ulici, následné série so Zvolenom, ale aj s Trenčínom. Keď o tom hovorím, znova mám zimomriavky. Som rád, že som to mohol zažiť,“ dodal Richard Kapuš, ktorého koncom roka 2017 uviedli do Siene slávy bratislavského klubu.

V DRUHOM DIELI SERIÁLU NA VÁS ČAKÁ SPOMÍNANIE FAMÓZNEHO STRELCA, DVOJNÁSOBNÉHO MAJSTRA SLOVENSKA A JEDNÉHO Z NAJLPŠÍCH KANONIEROV, AKÝ KEDY NA NAŠICH KLZISKÁCH HRÁVALI, VLASTIMILA PLAVUCHU.

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia