spravy.sk spravy.sk

Slovenský Mr. Hockey, ktorému nebol dopriaty majstrovský titul. Ikona Popradu a historický rekordér ligy Arne Kroták
zdroj: foto jäzva

Slovenský Mr. Hockey, ktorému nebol dopriaty majstrovský titul. Ikona Popradu a historický rekordér ligy Arne Kroták

Keby porovnáme kariéru Arneho Krotáka so svetovými hráčmi, dostaneme slovenský mix Gordieho Howea a Marcela Dionna. Podobne ako Mr. Hockey v NHL je Arne rekordérom v počte zápasov v slovenskej lige (1113 duelov). S Dionnom ho zas spája skutočnosť, že obaja hráči mali famózne kariéry, strelili množstvo gólov, nazbierali veľa bodov, ale nikdy nezískali titul. Ikona Los Angeles si nesiahla na Stanleyho pohár, Kroták zas nedvihol nad hlavu trofej pre majstra Slovenska.

Veľká kariéra Arneho Krotáka sa začala na prahu dospievania, keď prišiel do tímu VSŽ Košice. Stalo sa tak krátko po Nežnej revolúcii.

„Spomínam si na to matne, predsa len, už je to nejaký ten rôčik,
“ povedal na úvod s úsmevom a pokračoval: „Mal som osemnásť rokov. Okrem mňa tam boli aj ďalší bažanti – Vlasto Plavucha, René Pucher. Hrávali sme ešte na starom zimáku, volali ho Stodola. Na zápasoch panovala neskutočná atmosféra. Viacero duelov som ako mladý chalan odsedel, ale dosť som ich aj odohral. Cestovali sme po celom Česko-Slovensku, vlakom, autobusom. Všade sme to mali ďaleko... Pamätám si, že každý zimák praskal vo švíkoch. To bola paráda. V lige pôsobili veľkí hráči.“

Kroták odohral sezónu v Košiciach, následne sa presťahoval domov, keďže Poprad sa stal nováčikom federálnej ligy. „V Poprade som narukoval na vojnu, hokejovo som však nič nedostal zadarmo. Tým, že tam boli vojaci, malo mužstvo viacero hráčov i z Česka. Čakal ma boj o miesto. Ako nováčik sme mali dobrý káder, ale tímom ako Sparta či Litvínov sme konkurovali len veľmi ťažko. Som však rád, že aj doma som zažil atmosféru federálnych zápasov. S dneškom sa porovnávať nedá. Na štadiónoch sa napríklad fajčilo, iný svet.“

Arne Kroták
TASR



KOŠICE MIESTO SLOVANA

S príchodom nového milénia nastala v Krotákovej kariére výrazná zmena odchodom do staro-nového pôsobiska. Od sezóny 2001/02 na štyri roky opäť hájil farby tímu, kde začal s veľkým hokejom. „Trénerom oceliarov sa vtedy stal Milan Jančuška, ktorý ma predtým viedol v Poprade. Košice sa dostávali z veľkej finančnej aj hernej krízy, keď klesli takmer na samé dno. Vedenie chcelo znova naštartovať tamojší hokej a dostať ho na priečky, kam patrí. Naopak v Poprade to nebolo ideálne. Okrem mňa siahli Košice aj po Mirovi Škovirovi či Martinovi Klempovi. Slavomír Pavličko zas odišiel do Slovana. Vtedy nastala zaujímavá situácia. Slavo mi vravel, nech idem s ním. Volal mi dokonca aj vtedajší manažér Bratislavčanov Maroš Krajči, či by som nechcel prísť do Slovana. Už som však bol dohodnutý s Košicami, a tak som zostal na východe,“ prezradil.

Aké to bolo nastúpiť proti Popradu? „Zvláštne. Hneď prvý zápas vyšiel tak, že sme hrali v Poprade. Keď ma pamäť neklame, a to by nemala, lebo tento moment mám pred očami, vyhrali sme a ja som dal hetrik. Fanúšikovia na mňa kričali, že som Maďar. Dnes to beriem s úsmevom, vtedy sa ma to dotklo. Celkovo pôsobenie v Košiciach bolo fajn. Mal som to domov blízko, mne východniarska nátura pasuje.“

Kroták odohral v drese Košíc štyri sezóny. Titul však nezískal. Najbližšie mal k nemu v sezóne 2002/03, kedy hral vo finále. Séria so Slovanom sa však skončila jasnou prehrou 0:4 na zápasy. „Vidíte. Spomenul som si vtedy na rozhovor a lanárenie Slava Pavlička. Chceli sme Slovan zdolať, ale treba priznať, že oni mali skvelý tím. Zdeno Cíger, Martin Kuľha, Miro Lažo, Jano Lipiansky či Rišo Kapuš boli hviezdami svojho mužstva. My sme sa prezentovali skôr bojovným duchom, nemali sme také individuality. Aj preto to na titul nestačilo.“

FINÁLE SO ŽILINOU

V roku 2005 sa Arne vrátil naspäť do Popradu, kde zažil ročník, na ktorý nikdy nezabudne. Znova hral vo finále. Hoci, proti nečakanému súperovi. Žiline. „Ale poďme po poriadku,“ nadhodil pri zmienke o výnimočnej sezóne a pokračoval: „V Košiciach dokončievali stavbu Steel arény. Otvorili ju koncom februára 2006. Vedenie oceliarov malo veľký záujem, aby som zostal, no rovnako tak ma chcel do tímu aj šéf popradského hokeja Anton Danko. V Košiciach som sa cítil dobre, ale vrátil som sa domov. Pod Tatrami mali veľké ambície. Tím mal do dvoch, troch rokov hrať o titul. Viedol nás tréner Ladislav Svozil, vrátili sa viacerí kvalitní hráči ako Slavo Pavličko. V kabíne bola skvelá partia, stmelil ju práve kouč Svozil. Zažil som počas kariéry množstvo trénerov, ale on bol výnimočný. Keď niečo povedal, všetci sme mu verili a išli za ním. Vyžaroval z neho pokoj, každého dokázal vtiahnuť do deja zápasu. Po základnej časti sme boli na 5. mieste. Pred play-off sme mali posedenie, na ktorom sme si nastavili pravidlá. Vedeli sme, že sme ako tím dobrý, ale neraz sme si robili, čo sme chceli. Na tímbildingu sme si určili, kto bude aké úlohy plniť v zápasoch. Teda, že niekto bude hrať výlučne presilovky, iný oslabenia. Všetko v prospech tímu.“

Popradské pravidlá, súdržnosť a bojovnosť priniesli svoje ovocie. V 1. kole vyradili štvrtý tím po základnej časti, Trenčín. V semifinále druhé mužstvo dlhodobej časti z Košíc. Obe série sa skončili jasným výsledkom 4:0. Famózne pracovala najmä defenzíva Tatrancov, veď v ôsmich dueloch inkasovali len 9 gólov! „Keď sme prešli cez Trenčín, nabrali sme množstvo psychických síl. Proti Košiciam sme len potvrdili, že sme vo veľkej pohode. Bojovali sme, hrali nepríjemne. Taký, hnusný, ale účelný a nesmierne obetavý hokej. Všetko sa začínalo u brankára Stana Kožucha, ktorý mal famóznu formu. Dostali sme sa do finále, kde nás čakal podobný tím, ako my – Žilina. Aj oni hrali bojovne a so srdcom.“

Arne Kroták
TASR

Tak, ako v prechádzajúcich rokoch hrali o titul „silné značky“ bolo jasné, že v sezóne 2005/06 spozná Slovensko nového majstra. Nečakaného. 

„Bola zvláštnosť, že o titul sa bili piaty a šiesty tím po základnej časti. A bol to doslova boj. V druhom zápase sa strhla hromadná mastenica, do ktorej som sa zapojil aj ja. Video je na YouTube, raz za čas si ho pozriem. Zápasy boli vyrovnané, v sérii sme viedli 3:2. V šiestom dueli sme vyhrávali, napokon dospel do predĺženia. Boli sme blízko titulu, tlak z možného úspechu bol obrovský. Napokon sme prehrali, siedmy zápas nás čakal doma...“

V rozhodujúcom súboji bol Poprad jednu tretinu majstrom. Práve Krotákovým gólom viedol 1:0. Náskok však neudržal a prehral 1:4. Z titulu sa tak tešili žilinskí vlci. „Začali sme dobre. Viedli sme, mali obrovský tlak. Pred koncom úvodnej dvadsaťminútovky som navyše nastrelil žŕdku. Ak by sme šli do kabín s vyšším náskokom, všetko mohlo byť inak. Nuž ale, na keby sa nehrá a dnes vieme, ako to dopadlo. Žilina v druhej časti strelila dva góly, v tretej nás dorazila dvoma zásahmi v samom závere. V našej šatni zavládol obrovský smútok, dodnes neviem prehru stráviť. Nechcem znevažovať kvality Žiliny, hrali tam vtedy dobrí hráči ako Roman Kontšek, Gabriel Spilar, Michal Hreus či Dalibor Kusovský, ale aj tak. Nebol to súper ako Slovan či Košice. Žilina bola na našej úrovni, veľmi ma mrzí, že sme našu misiu nedotiahli do konca. Mnohokrát počúvam, ako je možné, že som za takú dlhú kariéru nezískal titul. V roku 2006 som bol k nemu blízko. To, že mi vtedy utiekol, je najväčším sklamaním mojej kariéry.“

Kroták v zvyšku bohatej kariéry aj naďalej obliekal dres Popradu. Dostal sa s ním ešte raz do finále. V roku 2011. Znova však musel, rovnako ako jeho spoluhráči, skloniť hlavu. V sérií s Košicami prehrali kamzíci 1:4.

Poprad - Martin (Arne Kroták - Michal Beran)
jäzva (jäzva)

DRŽITEĽ VŠETKÝCH REKORDOV

Okrem faktu, že Arne nemá v zbierke titul, sa natíska otázka, ako je možné, že taká osobnosť a držiteľ väčšiny rekordov našej ligy, neprerazil v národnom tíme. Kroták nastúpil počas kariéry na šesť reprezentačných zápasov. Strelil dva góly. V roku 1994 sa presadil v dueli s Rumunskom pri výhre 11:2, o päť rokov neskôr skóroval v súboji s Nemeckom (3:2). Akoby neraz doplatil na to, že hral „iba“ za Poprad. „Raz mi bolo povedané, že som fyzicky slabý na medzinárodný hokej. V sezóne 2005/06 sa mi v play-off darilo, strelil som 13 gólov, ale ani to mi nepomohlo. Nedostal som pozvánku ani do kempu.“

Arne Kroták (6)


To v našej lige to je iný príbeh. Kroták je v čele všetkých štatistík. Vďaka dlhovekosti je lídrom čo do počtu gólov, asistencii, bodov, odohraných zápasov. V súčte základnej časti a play-off v nej nastúpil celkovo na 1259 stretnutí, v ktorých strelil 520 gólov a získal 1135 kanadských bodov.

„Počas kariéry som nemal žiadnu operáciu či vážne zranenie. S výnimkou jednej sezóny vo Francúzsku a pár zápasoch v Česku som ju odohral celú doma. Preto mám také čísla. Za mnou sú takisto skvelí hráči, teší ma, že aj viacerí Popradčania. Nechcem sa vystatovať, ale neviem, či moje rekordy niekto prekoná. Netrúfam si povedať, či sa ešte nájde hráč, ktorý strávi celú kariéru na Slovensku. Keď je niekto sebelepší prestúpi minimálne do Česka či iných líg. Mohlo tomu tak byť aj v mojom prípade, keby som v roku 1995 v Třinci viac zabojoval a bol viac trpezlivý. Ale, to už nemá zmysel rozoberať,“ dodal slovenský Mr. Hockey Arne Kroták.

V PIATOM DIELI SERIÁLU NA VÁS ČAKÁ SPOMÍNANIE JEDNÉHO Z NAJGENIÁLNEJŠÍCH HRÁČOV HISTÓRIE SLOVENSKÉHO HOKEJA, MUŽA, KTORÝ ŽIARIL VO FEDERÁLNOM TÍME DUKLY TRENČÍN A PO NÁVRATE Z NHL POTIAHOL RODNÚ SKALICU AŽ DO FINÁLE, ŽIGMUNDA PÁLFFYHO.

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia