spravy.sk spravy.sk

Numminen nosil šampanské pre Suchého štyridsať zápasov
zdroj: jäzva

Numminen nosil šampanské pre Suchého štyridsať zápasov

„Chcete odo mňa spomienky? Nuž, spomínať ma sem-tam nútia aj moji chalani z popradskej juniorky. Nedávno ma zapojili do výzvy o video z nejakého pekného gólu. Tak som vytiahol staré VHS kazety, na ktorých mám uchované niektoré svoje momenty.

"Chlapci sa smiali a pýtali sa, či vôbec máme taký „kazetomat“, na ktorom si to pustíme. Syn totiž video v živote nevidel. Napokon som to nahral telefónom z obrazovky a chlapci sa celkom čudovali, aké góly som kedysi strieľal,“ zareagoval s úsmevom na našu žiadosť o ďalší z dielov spomínania slovenských hokejových legiend Radoslav Suchý.

A na počkanie loví vo svojom telefóne aj video gólu, ktorý vsietil do bránky krajana Jána Lašáka v súboji Phoenixu proti Nashville.

Profesionálna kariéra odchovanca hokeja pod Vysokými Tatrami trvala vyše štvrť storočia. On sám ju označuje za dlhú a kľukatú.

Nikdy som nebol draftovaný a do NHL som sa preto dostal najdlhšou cestou. Prebíjal som sa cez juniorské súťaže a nikto mi nedal nič zadarmo. Napokon to však bola výborná kariéra, ktorú som si užil,“ hovorí bez zaváhania v hlase 44-ročný obranca, ktorý si užil do sýtosti hokej v popredných súťažiach na oboch stranách Atlantického oceánu. „Každá krajina mala niečo špecifické, ale hokej je všade rovnaký. Ja som sa cítil rovnako dobre v Poprade, v Amerike i vo Švajčiarsku.“

Radoslav Suchý



Jediná fotka vzbudila túžbu


Hovorí sa, že chlapci pod Tatrami sa s korčuľami na nohách rodia a Radoslav Suchý je ukážkovým príkladom tohto tvrdenia. Ako sám hovorí, „bláznom do hokeja som bol od malička“.

„Ako dieťa som po anglicky nevedel, no pripravili mi taký textík a ten som potom posielal na kluby so žiadosťami o fotky či podpisy. Tajne som dúfal, že mi niečo príde. A keď mi prišla prvá zásielka z Los Angeles Kings, tak som sa stal ich fanúšikom. Odvtedy som si všade písal číslo 76 a LA Kings! Tam som chcel hrať,“
spomína s iskrou v oku.

Z mesta anjelov mu vtedy prišla fotografia tímu Kings. Niekedy stačí málo a na svete je životný cieľ. „Tú fotku mám stále niekde doma v krabici. Keď mi prišla, tak som si povedal, že urobím všetko preto, aby som sa dostal do NHL.“

K splneniu tohto sna viedla dlhá cesta, no Suchý ju absolvoval úspešne. Hoci ho nikdy nedraftovali, po dorasteneckých majstrovstvách sveta sa vybral v roku 1994 za veľkú mláku a cez juniorské tímy v Sherbrooke a Chicoutimi sa postupne posunul do IHL a AHL. Na farme tímu Phoenix Coyotes v Springfielde bojoval o svoju šancu v najlepšej lige sveta dve sezóny. Keď potom príležitosť prišla, chytil ju pevne za pačesy. Už vo svojej debutovej sezóne 1999-2000 odohral za Kojotov 60 zápasov v základnej časti a ďalších päť v prvom kole play-off.


Dlho očakávaný gól pokropený šampanským

Na krásne veci sa počkať oplatí a v prípade Radoslava Suchého to neplatilo iba o prieniku do NHL, ale aj o prvom góle v najlepšej lige sveta. Ten padol pri víťazstve Coyotes v súboji proti New Yorku Islanders. Za stavu 5:1 prekonal brankára zvučného mena – Chrisa Osgooda.

„Tréner už vedel, že máme víťazstvo v suchu a navyše sme išli hrať presilovku piatich proti trom. Poslal ma teda pred bránku a chlapci to zahrali presne na mňa. Som im za to veľmi vďačný, pretože to bola skvelá ukážka tímovosti,“
oprašuje spomienky na svoj prvý gólový moment NHL. Zabudnúť na túto chvíľu sa jednoducho nedá. Obzvlášť, ak ho po stretnutí vyhlásili za hviezdu zápasu a po návrate do šatne zažil sprchu šampanským. „Vytiahol ho kapitán Teppo Numminen a on mal z toho asi najväčšiu radosť. Vravel mi totiž, že to šampanské so sebou vláčil už 40 zápasov a konečne to máme za sebou.“

Prvý gól v NHL padol pri Suchého 152. štarte v profilige. „Čakal som veru poriadne dlho. V podstate som sa tým však nesužoval. Vyťahovali to skôr novinári. Ja som svoju rolu v tíme poznal. Vo Phoenixe hľadali defenzívny typ obrancu pre oslabenia. Mne bolo jedno, kam ma postavia. Chceli, aby som bránil najlepších hráčov súpera a nikto odo mňa nechcel, aby som sa tlačil niekam dopredu.“

Gól do siete Osgooda však vybral zátku a druhý presný zásah pridal už o dva zápasy neskôr. Sezónu 2001-02 napokon ukončil s piatimi gólmi a v ročníku 2003-04 zaznamenal dokonca až sedem gólov.

„Vtedy sa nám zranil obranca na presilové hry. Zaskočil som za neho a ak hráte presilové hry, tak vám to tam sem-tam padne. Góly sú však vždy aj o potrebnom kúsku šťastia,
“ poznamenal Suchý.

Slovenské časy v arizonskej púšti


Počas svojho päťročného pôsobenia v Arizone sa dostal do play-off dvakrát. „Nemali sme pritom zlé mužstvo. Keď sme sa dostali do play-off prvýkrát, tak sme skončili v našej Západnej konferencii druhí. Vypadli sme však so silným Coloradom,“ spomína 44-ročný obranca. Počas svojho druhého play-off kariéry strelil dokonca aj gól. Ani tentoraz to však nestačilo na viac, ako prvé kolo. „V tomto prípade sa však nečakal ani náš postup do vyraďovacej časti. „Z klubu totiž vymenili najväčšie hviezdy. Odišli Keith Tkachuk i Jeremy Roenick a na ich miesto prišli Slováci. Laco Nagy, Mišo Handzuš, Branko Radivojevič. Mali sme mladý a neskúsený tím. Postup do play-off sa teda cenil.“



V tom čase sa zišlo v šatni Phoenixu kvarteto Slovákov a niet divu, že práve toto obdobie považuje Suchý z pohľadu NHL za svoje najkrajšie. „Je oveľa jednoduchšie, ak máte po ruke krajanov. Boli sme spolu stále a vďaka tomu sa nám až tak veľmi necnelo po domove.“

Život v slnečnej Arizone si celkovo užíval. „Ja mám rád teplo a tie najväčšie teploty tam boli našťastie práve vtedy, keď sme boli doma na Slovensku. Nebolo to možno to najhokejovejšie mesto v Severnej Amerike, ale nikdy nezabudnem na náš prvý zápas v play-off. Keď som vyšiel na ľad, boli všetci diváci v bielom. Mávali uterákmi, do toho púšťali tématickú hudbu a poviem pravdu – vtedy mi stáli všetky chlpy na tele. Úžasný zážitok!“

Počas sezóny 2004-05 poznačenej štrajkom sa vrátil do materského Popradu a keď sa potom NHL opäť rozbehla, obliekol si už dres Columbusu Blue Jackets. Na novom pôsobisku odohral 79 zápasov s bilanciou 1+7 a počas tejto sezóny si užil aj svoje jediné olympijské hry. 

Veľké momenty švajčiarskeho hokeja

Po sezóne sa na stole objavila ponuka zo švajčiarskeho veľkoklubu Zürich Lions a slovenský obranca povedal áno. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o dobré rozhodnutie. V drese „levov“ získal v roku 2008 jediný majstrovský titul kariéry a o rok neskôr aj prvenstvo v prestížnej Lige majstrov.

„Poviem pravdu, po návrate z NHL som si myslel, že vo Švajčiarsku to už bude iba taká brnkačka. Bolo to však skvelé a tá liga má veľmi vysokú úroveň. Mal som čo robiť, aby som si päť zvykol na väčší ľad a musel som schudnúť zo štyri kilá. Navyše, chceli odo mňa body. A ja som na body nikdy nehral,“
upozornil Suchý.

Lions nielenže vyhrali Ligu majstrov, keď vo finále zdolali ruský Magnitogorsk, ale následne uspeli aj v súboji víťazov CHL a NHL. V súboji o Victoria Cup zvíťazil Zürich nad Chicagom Blackhawks 2:1.

„Na ich obranu musím povedať, že boli iba na začiatku prípravy, zatiaľ čo my sme už niečo odohrané mali. Iste, pre nás to bola veľká vec. Oni však z tej prehry asi veľkú vedu nerobili,“
pousmial sa R. Suchý.

Radoslav Suchý
jäzva (jäzva)


Strieborný návrat domov

Ošľahaný medzinárodnými skúsenosťami, vrátil sa pred sezónou 2010-11 domov. Aj vďaka obrancovi svetovej úrovne zažili „kamzíci“ parádnu jazdu, na ktorej konci bolo vyrovnanie historicky najlepšieho extraligového výsledku klubu spod Tatier.

Vo štvrťfinále vyradili zverenci Jána Jaška Skalicu 4:2 na zápasy (v rozhodujúcom šiestom súboji uspeli na Záhorí 1:0 gólom kanoniera Arne Krotáka a čistým kontom brankára Miroslava Lipovského) a v dramatickom semifinále uspeli proti Banskej Bystrici. Kľúčový siedmy zápas na domácom ľade zvládli priam ukážkovo, keď vyhnali hosťujúceho brankára Ivana Fedora z bránky už po šestnástich minútach (za stavu 3:0) a napokon triumfovali 6:4.

„My sme mali jasný cieľ, dostať sa do finále. Bystrica nebola ľahkým súperom a aj preto to trvalo sedem zápasov. Dokázali sme sa však skoncentrovať a zvládli sme to. Radosť bola obrovská, ale vo finále sme potom nemali nárok,“
 povzdychol si R. Suchý pri spomienke na finálovú sériu. Proti svojmu tradičnému rivalovi z východu totiž uhrali iba jediné víťazstvo, keď sa v predĺžení tretieho duelu presadil obranca Stanislav Jasečko. „Treba priznať, že Košice mali nabombovaný káder a nedali nám šancu.“

„Kamzíci“ tak nevyužili ani svoju druhú finálovú príležitosť. Rovnako ako v roku 2006, aj v roku 2011 viselo zlato privysoko. Akoby niekto vyriekol nad týmto klubom striebornú kliatbu.

„Neviem si to vysvetliť. Popradský hokej to raz musí zlomiť, pretože si to za svoju históriu a odvádzanú prácu zaslúži. Tohtoročná sezóna bola veľmi vydarená. Ľudia začali chodiť na hokej a z toho čerpá aj mládež. Som presvedčený o tom, že ak sú plné tribúny a ak by sa konečne podaril aj ten titul, tak by to malo pozitívny efekt na prísun detí do klubu. V Poprade vždy platilo, že hokej je tu športom číslo 1, ale nič nepríde samé,
“ zamyslel sa Suchý.

Zakliate Košice

Po zisku striebra si potom odskočil do ruského Omsku, no nasledoval rýchly návrat domov a ďalších šesť sezón v modro-bielom drese s kamzíkom na hrudi. Popradčania sa síce dostávali do play-off pravidelne, no výraznejší úspech neprichádzal. Výnimkou bola sezóna 2014-15. Vo štvrťfinále vtedy rozhodol víťazným samostatným nájazdom o víťazstve 1:0 v rozhodujúcom siedmom zápase na ľade Zvolena Richard Rapáč (nulu vychytal Matúš Kostúr) a nakopnutí postupom, vybehli Popradčania rezkým krokom aj do úvodného semifinálového duelu v Košiciach. V Steel aréne vyhrávali po dvoch tretinách 4:2, pričom štvrtý gól strieľal práve Radoslav Suchý. „Oceliari“ však v priebehu posledných piatich minút tretej tretiny tromi gólmi výsledok otočili a celú sériu potom vyhrali hladko 4:1.

“Na toto som už celkom zabudol, aj keď si matne spomínam, že v ich bránke bol „Blcha“ (Marcel Melicherčík, pozn. red.). Iste, s odstupom času bolo jasné, že ak by sme ten zápas zvládli, tak to mohlo vyzerať inak. Play-off sa láme na určitých momentoch,“
podotkol R. Suchý, ktorý mal na Košice celkovo poriadnu smolu. Okrem spomínaných dvoch sérií neuspel proti „oceliarom“ ani v sezóne 2012-13, keď Popradčania neuspeli v siedmom štvrťfinále na ľade súpera 1:3. Zápas predtým priniesol okrem triumfu „kamzíkov“ aj jednu z najväčších bitiek v rámci tradičnej rivality, pričom svoje päste vtedy za stavu 3:0 predviedol aj Suchý. Výsledkom východniarskej pasovačky bolo 454 trestných minút.

„Bola tam bitka, ale to k tomu patrí. Východniarske derby bolo vždy aj o rivalite a emóciách. Obzvlášť v play-off. Na tú sériu si však spomínam dobre. Každý v nej víťazil doma. Na svojom ľade sme víťazili jasnejšie, u nich sme prehrali všetko o gól. Vtedy sme na tie Košice mali! Verili sme si a škoda, že sme to nezvládli. Bola to však krásna séria,“
odfúkol si Suchý.


Radoslav Suchý
jäzva (jäzva)

V dobrom aj zlom. Až do trpkého konca

Posledné dve popradské sezóny sa niesli v znamení rýchleho konca vo štvrťfinále. V roku 2017 dokonca odštartovali vyraďovaciu časť prehrami 0:7 a 0:3 na ľade Nitry.

„Všetci vieme, že finančná situácia v Poprade bola dlhé roky komplikovaná. V tých časoch bolo ťažšie dotiahnuť sem kvalitných hráčov, ktorí by tu hrali s rizikom meškania výplat. Stalo sa, že sme nastupovali do play-off a nemali sme na účtoch ešte ani decembrové výplaty. Klobúk dole pred chlapcami, že bojovali aj v takých podmienkach. Môžem povedať, že v šatni nikto nikdy nič vopred nezabalil,“
zdôraznil Radoslav Suchý.

Aj napriek týmto ťažším časom ostával Popradu verný a jeho poslednou hokejovou túžbou bolo dohrať kariéru práve tam, kde ju kedysi začínal. To mu však dopriate nebolo. Pre svoj materský klub sa stal pristarým a posledné dve sezóny kariéry tak odohral v neďalekom Liptovskom Mikuláši.

„Jasné, že som to bral ako krivdu,
“ cíti aj po pár rokoch nepríjemnú pachuť, ktorú vtedy pociťoval. „Týždeň predtým mi povedali, že som najlepší hráč tímu a potom ma vyhodili kvôli veku. Nedokázali to navonok odprezentovať a nechali na ľudí, aby si vymýšľali vlastné verzie príbehu. Ja som za to, aby sme as bavili vždy na rovinu. Nechcem sa však k tomu veľmi vracať. Dotyčný človek, ktorý rozhodol o tom, že sa bude hrať s mladými, tu už nie je. Bolo to jeho rozhodnutie. Ja by som to aj bral, ale mal mi to povedať do očí a takto to odprezentovať aj do médií. Takto som sa zrazu dočítal, že nechcem hrať za Poprad, čo bol absolútny nezmysel.“

Radoslav Suchý



Odchod bez fanfár


Svoj posledný zápas kariéry odohral 24. februára 2019. Symbolicky, práve proti HK Poprad a Liptáci v ňom vyhrali 5:2. Pravda, v tom čase netušil, že ide o labutiu pieseň a žiadne dojímavé lúčenie tak nenastalo.

„Ja som nikdy nebol na také veci. Rozlúčkový zápas mi nechýbal a nie je to môj štýl. Ja som to už v závere kariéry bral tak, že po ukončení sezóny uvidím, či budem pokračovať ďalej. Ani po tej sezóne v Mikuláši som nevravel, že je to koniec. Prišla však ponuka trénovať juniorov v Poprade a tak som sa rozhodol, že nastal čas na novú etapu,“
poznamenal obranca, ktorý bol v čase svojho ukončenia kariéry najstarším zadákom v rámci renomovaných líg. „Rok predtým mi volal novinár, ktorý mi povedal, že v rámci svetových top líg som druhým najstarším obrancom. Predo mnou bol už len jeden hráč z KHL. On potom skončil a to už bol signál aj pre mňa. Teraz nech sa s tým titulom trápi Zdeno Chára!“

Radoslav Suchý



Vo svoje bohatej zbierke má hneď dve medaily z majstrovstiev sveta. Striebro z roku 2000 i bronz z roku 2003. O miesto v zlatom tíme z Göteborgu ho obralo rozhodnutie jeho vtedajšieho klubu z Phoenixu.

„Ja som samozrejme rád, že má Slovensko zlato a chlapcom som veľmi držal palce. Mne vtedy v Phoenixe zistili astmu. Tá potom nejako záhadne rýchlo zmizla. To je už ale minulosť,
“ mávol rukou statný obranca, ktorého si tréneri cenili pre jeho jednoduchú fyzickú hru kombinovanú s veľkým prehľadom. Aj on mal však svoje nočné mory, ktoré mu spôsobovali na ľade problémy. „Nemal som rád rýchlych a malých útočníkov. Vtedy to bol nevyspytateľný Paul Kariya. Mal nízke ťažisko a menil smer veľmi rýchlo. Poriadnym rýchlikom bol aj Teemu Selänne.“


Radoslav Suchý
jäzva

Pri hokeji ostáva

Radoslav Suchý zažil najkrajšie časy hokejovej samostatnosti Slovenska. Časy, počas ktorých cestovala naša reprezentácia na veľké podujatia s medailovými ambíciami.

„Ten posun je veľký a doba sa zmenila. Nedávali sme hokeju to čo predtým a to sa nám vypomstilo. Dospeli sme do štádia, keď mali hokej financovať rodičia. Na mládež začali pôsobiť iné vplyvy a je čoraz ťažšie motivovať ich,“
zamyslel sa nad príčinami úpadku slovenského hokeja spolutvoriteľ jeho slávy. Namiesto vyplakávania si však vysúkal rukávy a bezprostredne po ukončení aktívnej kariéry začal pracovať s novou generáciou „kamzíkov“. V pozícii asistenta trénera Jozefa Skokana pri popradskej juniorke ho delilo v tejto sezóne od postupu do finále jediné víťazstvo. V tom sezónu ukončil koronavírus.

Vďaka každodennej práci si však ani poriadne nestihol uvedomiť, že na papieri je už hokejovým vyslúžilcom a zápasový adrenalín už s korčuľami na nohách nikdy nezažije. „Jasné, že mi to chýba. Našťastie som však ostal pri hokeji a nebol to teda taký tvrdý strih. Na ľad chodievam s chalanmi v rámci tréningov juniorky a na vlastnej strelnici pálime puky aj doma. Hokej je teda naďalej každodennou súčasťou môjho života.“

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Poprad

Pozri viac

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia