spravy.sk spravy.sk

Gretzkeho tajil pred fanúšikmi, Žiguli za titul majstra sveta Liba daroval
zdroj: hckosice.sk

Gretzkeho tajil pred fanúšikmi, Žiguli za titul majstra sveta Liba daroval

Ak by sa narodil v Chicagu či v Toronte, mal by tam už možno postavenú sochu. Igor Liba bol považovaný za jedného z najlepších hráčov svojej doby a tí, ktorí si užívali jeho umenie o ňom hovoria ako o hokejovom géniovi.

Majster sveta, dvojnásobný olympijský medailista, štvornásobný šampión federálnej ligy a majster Slovenska oslavuje okrúhlu šesťdesiatku.

„Svoju kariéru si cením a dodnes mi chodia z celého sveta fotky a kartičky so žiadosťou o podpis. Cítim, že ľudia mi stále fandia a svoje skúsenosti sa snažím odovzdáva deťom v mojej akadémii v Čani. Venujem sa s deťmi z dediny. Na tie sa totiž zabudlo,
“ upozornil jubilant.

Trhali sa o neho Praha a Bratislava, vybral si Košice


Ako sám hovorí, kľúčovým krokom bol prestup z materského Prešova do Košíc v roku 1978. V tom čase sa po juniorskom šampionáte o jeho služby uchádzali kluby z oboch metropol Československa.

„Mňa vtedy po majstrovstvách sveta lanárili už v lietadle tréneri Horský a Wohl. Jeden ma chcel do Slovana, druhý do Sparty. Ja som už však vedel, že pôjdem do Košíc a povedal som im, že je to pre mňa bližšie,“
spomína Liba, ktorý toto rozhodnutie nikdy neoľutoval. V pozícii kapitána priviedol značku VSŽ k majstrovským titulom v rokoch 1986 a 1988.

Pán tréner tréner Selvek budoval tím niekoľko sezón a všetko to vyvrcholilo v roku 1986. Vyzdvihnúť však musím aj tajomníka Pavla Matisa. Bol to človek, ktorý sedel na hokejoch od rána do večera a mal zmapované všetky talenty od Banskej Bystrice, cez Liptovský Mikuláš až na východ. Postupne ťahal talenty do Košíc. Prvý prišiel Peter Slanina. Potom ja, Jano Vodila, Milan Staš, Milan Jančuška a ostatní. Takto sa zrodila partia, ktorá získala dva federálne tituly.“

Po troch úvodných sezónach v metropole východu si odskočil v rámci vojenčiny po dva majstrovské tituly do Jihlavy a potom už nasledovali najslávnejšie roky železiarov.

Igor Liba
jäzva (jäzva)


Panovanie zlatej dynastie

Majstrovský tím zo sezóny 1985-86 vyhral základnú časť a v play-off si potom poradil so Spartou, Pardubicami a Jihlavou.

„V tom čase panovala veľká rivalita medzi Čechmi a Slovákmi. Každý zápas mal náboj a súperi prehrávali cestou do Košíc 0:3 už v Kysaku. Vedeli, že na 90 percent prehrajú,“
pousmial sa Liba.

Spanilá jazda doviedla Košičanov v roku 1986 až do piateho finálového zápasu. V ňom strelil 21. marca Liba gól, ktorý prispel k remíze 3:3 v riadnom hracom čase a o titule rozhodovala dramatická séria nájazdov. Po úspešnom zakončení Vladimíra Sviteka naskákali „železiari“ na ľad a začali oslavovať. Rozhodcovia ich vzápätí rýchlo schladili, nakoľko Jihlava mala ešte jeden pokus, ktorý Žák aj využil.

„Všetci sme si mysleli, že sme majstri a ešte sme majstri neboli. Z ľadu museli upratať aj pripravený stolík, no potom to našťastie dopadlo dobre a víťazný gól strelil Vilo Belas. Strelecký talent od Boha!“
pripomenul veľký moment nebohého Viliama Belasa.

Pred rozradostneným davom sa chránil na kapote policajného auta


O dva roky neskôr si Košičania oslavy titulu zopakovali. Svoje druhé zlato vybojovali na horúcom ľade pražskej Sparty, kde rozhodol azda najslávnejším gólom histórie „železiarov“ Ján Vodila po brilantnej prihrávke Igora Libu do prázdnej bránky.

„V takej pozícii a v takej situácii by asi vystrelil každý. Aj Gretzky. Ja som bol však taký a vždy som sa snažil nájsť spoluhráča. To bolo jednoducho vo mne a takto to učím aj svoje deti v akadémii. Hokej je kolektívna hra založená na spolupráci. Rodičia učia svoje deti, aby dávali góly a aby boli najslávnejší. Krása hokeja je však v tímovosti. Náš mládežnícky hokej momentálne neučí hrať deti hokej, ale od malička sa tlačí na výsledky,“
povzdychol si Igor Liba. 

Igor Liba
jäzva (jäzva)


Spomínanú sériu proti Sparte pritom nezačali Košičania ideálnym spôsobom.

„Keď sme vtedy prehrali doma prvý zápas, tak mi brankár Šindel povedal, že ani nemusíme cestovať do Prahy. A práve on potom urobil osudnú chybu, keď prihral do prázdnej bránky Otovi Sýkorovi. Šindel potom ušiel z bránky a my sme vyhrali. Pred 15-tisícovou pražskou kulisou sme potom vyhrali ešte raz a domov sme išli ako majstri,“
poznamenal prešovský rodák s hrdosťou v hlase.

Po dobytí Prahy nasledoval triumfálny návrat domov. „Leteli sme malým lietadlom JAK 40 a doma nás čakala hotová revolúcia. Bolo tam 40 tisíc ľudí a tá atmosféra bola neopísateľná. Ľudia zo mňa strhávali bundu a musel som sa postaviť na policajné auto. Rovnaké to potom bolo po príchode na štadión. Bola to číra spontánnosť a tešili sa celé Košice.“

Od vtedajších funkcionárov dostali košickí hráči aj špeciálnu odmenu v podobe dovolenky na Kryme. Liba posunul svoj poukaz bratovi s mamou.

Cesta do NHL


Ovenčený majstrovskými vavrínmi sa potom Liba pobral za veľkú mláku. Do NHL ho už v roku 1983 draftoval Calgary Flames, no v tom čase sa ešte z Československa len tak ľahko neodchádzalo. V roku 1988 už Liba povolenie dostal, aj keď polovicu platu si za súhlas s odchodom strhol Pragosport. Po príchode za veľkú mláku začínal v Minnesote, kde však doplatil na výmenu trénera, ktorý si ho pôvodne vyhliadol.

„Do Minnesoty ma chcel tréner, ale ten potom odišiel a plánovali ma poslať na farmu. To som v mojom veku nepripúšťal. Mal som už 29 rokov a rovno som im povedal – ja na farmu nepôjdem. Večer na to mi volal Phil Esposito, že ma chce do Rangers za každú cenu,“
otvoril svoje spomienky na najlepšiu ligu sveta I. Liba.

Na Manhattane strelil hneď v prvom zápase proti Calgary dva góly a zahral si v jednom útoku s jednými z najväčších hviezd hokejovej histórie Guyom Lafleurom a Marcelom Dionnom.

„Nikto zo Slovákov nemôže povedať, že hral s Gretzkym, Dionnom a Lafleurom. Dokonca v jednom útoku. Sú to teda pekné spomienky. Dovolím si tvrdiť, že Guy Lafleur bol vtedy väčšou hviezdou ako Gretzky. Všade, kam sme prišli, znelo z tribún Guyyy. Bol ozajstnou superhviezdou,“
pripomenul Liba. S legendárnym Waynom Gretzkym dokonca zdieľal počas tripov spoločnú izbu. „Poviem pravdu, neboli sme rovnaká krvná skupina. Ja som pivár a po zápasoch som chodil na pivko. On bol iný, ale musím povedať, že to mal veľmi ťažké. Všade ho sledovali a mal presne naordinovaný program. Mnohokrát som ho musel zatajovať. Fanúšikovia sa pýtali, či je na izbe a musel som im tvrdiť, že tam nie je. Všetci sme vychádzali hlavnou bránou a on vedľajším východom. Z pohľadu súkromia bol chudák.“

Otto Sýkora a Igor Liba
jäzva (jäzva)



Na pive s Gretzkym


Na spoločnom pive boli Liba s Gretzkym iba jediný raz. S celým tímom LA Kings sa vtedy vydali sledovať Super Bowl.

„Wayne si však dal iba jedno malé pivo. Ostatní však boli iní a pivo sme mali aj v chladničke v šatni. Dionne s Lafleurom napríklad v kabíne aj fajčili. Sadli si do takých kresiel, zapálili si a tréner hovoril taktiku na zápas,
“ prezradil Liba, ktorý to v tom čase sledoval s otvorenými ústami. „Profesionál však vie, čo si môže dovoliť. Trénera nezaujímalo, či bol hráč do jedenástej v bare. Podstatné bolo, aby bol načas na tréningu a v zápasoch podal výkon.“

V tomto smere to fungovalo rovnako aj v Košiciach. Zlatá partia bola svojimi posedeniami na pivku známa. „Stále tvrdím, že jedna desiatka po tréningu či zápase nemôže uškodiť. Hráme sa tu na profesionálov a profesionalita je v niečom úplne inom. Teraz je vizitkou profesionality oblek a desaťkilové vedro s výživovými doplnkami v skrinke,“ poznamenal člen Siene slávy slovenského hokeja.

Hoci získal v NHL v priemere 0,7 bodu na zápas, čo predstavovalo výborné číslo, rozhodol sa po jedinej sezóne zbaliť a vrátiť domov. S odstupom času to považuje za najhoršie rozhodnutie kariéry.

„To sú tie životné chyby,
“ priznal s odstupom rokov Liba. „Generálny manažér Vachon ma presviedčal, aby som ostal. Nemal som tam žiadny problém a mal som zmluvu na nasledujúcu sezónu. Vtedy som sa však rozhodol tak. Dva mesiace po tom prišla doma revolúcia a možno mohlo byť všetko inak. Tak som sa však vtedy rozhodol a už to nezmeníme.“

Aj za svoju ročnú skúsenosť s najlepšou ligou je však nesmierne vďačný. Na vlastnej koži totiž okúsil svet diametrálne odlišný od toho vo vtedajšom Československu.

„V tom čase hralo NHL dvadsať tímov a každý mal možno troch Európanov. To bol úplne iný hokej. Po prekorčuľovaní červenej čiary sa nastrelil puk a všetci sa ho snažili získať. Teraz je už aj kanadský hokej založený na rýchlosti a technike. Už to nie sú nejakí bitkári. Začali hrať náš hokej, zatiaľ čo my sme si ten svoj pokazili. U nás sa obrancovia zbavujú pukov bez rozohrávky. V zámorí vyrastajú kreatívni hráči,“
popísal obrovskú zmenu Igor Liba.

Peter Bondra a Igor Liba
jäzva (jäzva)


Emotívny posledný titul

Po návrate z NHL okúsil švajčiarsky, fínsky, taliansky i rakúsky hokej. Zakaždým sa však vracal domov a v sezóne 1998-99 zažil v pozícii kapitána HC Košice emotívny titul.

„To bolo pre mňa krásne vyvrcholenie kariéry. Celú sezónu sme hrali bez peňazí a niektorí hráči nechceli nastúpiť. S Jergušom Bačom sme sa však vtedy postavili v šatni a povedali sme, že je to Slovan a proti Slovanu to nemôžeme vypustiť,“
zdôraznil Liba, pre ktorého bol finálový triumf proti Slovanu istou safisfakciou za sezónu 1997-98. V predposlednom zápase finálovej série ho vážne fauloval Karol, keď ho dvakrát pichol hokejkou do tváre.

Hlavný rozhodca Ján Čaprnka neskôr uviedol, že nikdy nič podobné nevidel. Liba dlhší čas prijímal len tekutú stravu a Disciplinárna komisia udelila Rusznyákovi zákaz činnosti na tri mesiace. Neskôr mu posledných deväť zápasov odpustila a na ďalšie tri mesiace dostal podmienečný trest. Slovan zvíťazil 3:2 po predĺžení a vybojoval prvý majstrovský titul v slovenskej extralige.

„Stalo sa. Ak by sa to stalo za našej federálnej éry, tak by išiel Rusznyák domov v truhle. To už však bola iná generácia a moji spoluhráči sa tak na to iba pozerali. Bolo to zákerné, ale som tu a žijem,
“ pousmial sa Liba.

Svoj posledný zápas kariéry túžil odohrať v Košiciach. Nevyšlo to, ale počas sezóny 2002-03 tak urobil symbolicky v Prešove. Čiže tam, kde svoju veľkú kariéru začínal.

Igor Liba a Vladimír Jacko
Arpád Köteles (Arpád Köteles)


Legendárny slovenský útok

Spomínanie na kariéru Igora Libu by však nebolo kompletné bez pohľadu na jeho reprezentačné úspechy. V drese s levom na hrudi získal striebro i bronz na olympijských hrách, ako i kompletnú medailovú kolekciu zo svetových šampionátov. Možnosť reprezentovať vnímal ako najvyššiu hokejovú poctu.

„Každú pozvánku som bral ak najvyššiu poctu,
“ zdôraznil Liba. „V osemdesiatych rokoch sme dosahovali krásne výsledky a po emigrácii Petra Šťastného sa podarilo pánovi Bukačovi poskladať slovenský útok. Spoločne s Rusnákom a Lukáčom sme potom tri roky excelovali na svetovej úrovni a tento útok uznávali všetci.“

Bukač mal neuveriteľný cit pre potreby tímu. „Podľa mňa to bol jeden z najlepších trénerov histórie. Presne vedel, čo robí a tím pripravoval na domáci šampionát. A vyšlo mu to!“

Ako príklad uviedol Liba vymenovanie Slováka Dáriusa Rusnáka za kapitána tímu s prevahou českých hráčov. „Zo strany pána Bukača išlo o výborný ťah. Daro bol prirodzený vodca a dokázal stmeliť tím.“

Niekoľkoročná práca vyvrcholila titulom majstrov sveta v roku 1985
.

„Dovolím si však povedať, že ešte lepšie sme hrali rok predtým na olympiáde v Sarajeve. Tam sme prehrali vo finále 0:2 so Sovietskym zväzom. Cítili sme, že za stavu 0:0 sú Rusi nervózni, ale potom sme dostali nešťastný gól. Išli striedať a tak iba nahadzovali puk. Kadlec si ho nešťastne stečoval do vlastnej bránky. Získali pokoj na hokejkách a vyhrali. Je to škoda, pretože náš útok mal vtedy najlepšiu formu. Našťastie sme si to však nahradili o rok neskôr na MS.“

Pred domácim publikom boli pritom reprezentanti Československa od úvodu pod obrovským tlakom.

„Tlak bol naozaj silný a v základnej časti sme prehrali s USA i so Sovietskym zväzom. Rozhodoval zápas proti Švédom. Ak by sme ho prehrali, tak končíme. Náš útok však strelil tri góly, vyhrali sme 7:2 a potom sme už išli ako píly,“
pripomenul Liba.

V rámci finálovej skupiny zdolali zverenci Luďka Bukača Sovietsky zväz 2:1, USA rozstrieľali 11:2 a nad Kanadou vyhrali 5:3.

„V tom poslednom zápase som bol za stavu 2:2 vylúčený, no famózne hrajúci Šejba unikol cez ich obrancu a zaznamenal víťazný moment zápasu. V tom stretnutí zaznamenal hetrik a na konci pridával Jirko Lála do prázdnej bránky,“
zaspomínal si Liba na súboj proti kanadskému tímu plnom vtedajších i budúcich hviezd. „Mali tam Stevensa, Murphyho, Francisa, Lemieuxa či Yzermana. Viacerí z tých mladých hráčov sa vtedy dostali rovno do NHL. A my sme ich zdolali.“

Dárius Rusnák, Vincent Lukáš, Igor Liba
jäzva (jäzva)



Žiguli ako majstrovská odmena


Po veľkom triumfe nosilo hokejistov na rukách celé Československo.

„Vtedy to hlavne nebolo o peniazoch. Ľudia nám spontánne prejavovali svoju priazeň. Tribúny boli stále plné, naše mená kričali ako jeden muž,“
zaleskne sa iskra v oku čerstvého šesťdesiatnika.

Štedro sa ku svojim reprezentantom zachovali aj vtedajší funkcionári. „Dostali sme poukazy na autá Žiguli a nejakú sumičku k tomu. Jej výšku si už však nepamätám. My sme to však vtedy naozaj nerobili pre peniaze a pre nás bol najviac ten pocit, že sme majstrami sveta.“

To, že mu nešlo o peniaze, potvrdil Liba aj svojim gestom. Poukaz na spomínané Žiguli totiž venoval košickému spoluhráčovi Mariánovi Brúsilovi.

Nechajte deti športovať


Podobnú nesebeckosť preukazuje Igor Liba do dnes. Svoje neoceniteľné skúsenosti si nenecháva pre seba, ale deň čo deň ich odovzdáva malým zverencom v rámci svojej hokejovej akadémie v Čani. Pre všetkých trénerov i rodičov nádejných športovcov má jednoznačný odkaz.

Netlačte na deti a nechajte ich športovať. Deti neformujú jednorázové akcie. Deti formujú deti, ulica a kolektív. My sa im venujeme denno-denne a na takúto prácu sa zháňajú peniaze ťažko. Na Slovensku oslavujeme tých, ktorí urobia jednu akciu za dva mesiace. Je to smutné, ale to neznamená, že sa vzdáme svojho úsilia,“ zakončil pre hokej.sk čerstvý 60-tnik Igor Liba.

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Košice

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipos Extraliga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia